Narodený v Lipt. Michale 30. mája 1905, z rodiny Adama Húsku a matky Anny, r. Jančekovej. Otec drobný roľník a pritom drevorobotník (pltník), matka domáca. Ľudovú šesťtriednu školu slovensko - maďarskú končil v rodnej obci s veľmi dobrým prospechom. S pomocou národne cítiaceho kňaza Martina Pazúrika, dekana z Liskovej dostal sa na maďarské štátne gymnázium v Ružomberku r. 1917/1918. Od vzniku ČSR študoval na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Ružomberku od šk. r. 1918/19 - 1924/25. Gymnaziálne štúdiá i maturitu skončil so všeobecným vyznamenaním. V šk. r. 1925/26 - 1928/29 študoval na filozofickej fakulte Komenského univerzity v Bratislave odbor slovanských rečí a literatúr a slovanského národopisu. Vysokoškolské štúdiá skončil s vyznamenaním zložením skúšok pre gymnáziá (jazyk čsl. a srbochorvátsky) a prísnych skúšok doktorských. Za doktora filozofie bol vyhlásený 10. decembra 1929 s najvyššími poctami republiky Československej a pri promócii vtedajšieho prezidenta ČSR T. G. Masaryka zastupoval kancelár Dr. Schliesel, ktorý doktorandovi odovzdal symbol jeho hodnosti Zlatú reťaz a pečatný prsteň s odznakmi Komenského univerzity. Počas vysokoškolských štúdií študoval ako štipendista čsl. vlády na univerzitách v Belehrade, Sófii, Zágrebe a Ljubljani.
Od 1. 1. 1930 pôsobil ako asistent filozofickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave až do r. 1936, kedy prestúpil do služieb Tlačového oddelenia Predsedníctva vlády a šéfredaktor Slovenského východu a novostí v Košiciach. Počas asistentúry vykonal študijné cesty do Francie, severských štátov (Nórsko, Fínsko, Švédsko), Taliansko, Poľsko, Nemecko a v r. 1936 SSSR (sväz sovietskych socialistických republík). Od r. 1939/41 učil ako profesor na gymnáziu v Michalovciach. Od r. 1942 bol zamestnaný v Slovenskej tlačovej kancelárii v Bratislave a po oslobodení od 20. mája v Maďarsku do 31. dec. 1950 tlačovým a kultúrnym attašé na čsl. vyslanectve. Od 1. 1. 1951 šéfredaktor Zpravodajskej agentúry Slovenska do r. 1954. Od r. 1954 ako národopisný pracovník Povereníctva kultúry pracuje na reorganizácii Liptovského múzea v Ružomberku a súčasne robí folklórny výskum oblastí Liptova a Horehronia.
Tlačou vydal:
Daniel Z. Lauček. Tragika človeka, kňaza a básnika. Ružomberok - L. Mikuláš, 1953
Lenorská verzia slovenská a slovanská. T. Martin, 1942
Liptov v povestiach ľudu, Bratislava 1957

Napísal kroniku obce Liptovský Michal od predhistorických čias po rok 1945.