|
V E S M Í R
Vesmír - Slnečná sústava
Výskumom planét a ďalších veľkých telies slnečnej sústavy sa v súčasnosti venujú najmä kozmické sondy, vyslané ku planétam. Pozemské pozorovania planét , najmä astronómami – amatérmi (v zmysle: milovníci astronómie) je pre nich v súčasnosti predovšetkým zdrojom poznania. Práve v tomto roku si pripomíname aj 400. výročie prvých teleskopických pozorovaní, preto bol rok 2009 vyhlásený UNESCOm na podnet IAU (Medzinárodnej astronomickej únie) Medzinárodným rokom astronómie (www.iya2009.org)
Práve meniaca sa poloha jasných hviezdičiek v tesnom okolí Jupitera pri pozorovaniach v januári 1610 doviedla Galileiho k popretiu Aristotelovho názoru, že Zem je jediným centrom pohybu vo Vesmíre. Ďalšie jeho pozorovania jednoduchým ďalekohľadom tiež potvrdili; že Mesiac je reálnym, nie éterickým a dokonalým telesom, planéta Venuša má fázy rovnaké ako Mesiac a rovnako musí obiehať okolo Slnka, Slnko je poškvrnené tmavými fľakmi a otáča sa okolo svojej osi, Saturn má okolo seba prstenec a Mliečna cesta je zhlukom slabých hviezd....
Zopakovať Galileove pozorovania má aj v súčasnosti veľký, najmä vzdelávací význam. Počas jesene a zimy 2009/2010 možno už malým ďalekohľadom (napríklad binokulár 7x50) pozorovať najmä planétu Jupiter a jeho mesiace, prípadne Mliečnu cestu. Malým ďalekohľadom je tiež možno pozorovať Mesiac a útvary na jeho krátermi pokrytom povrchu. Stredne veľký ďalekohľad (refraktor s priemerom 10 cm) už na Jupiteri rozlíši sploštenie planéty, pásovú štruktúru jeho atmosféry a úkazy jupiterových mesiacov (zákryty, zatmenia, prechody tieňov mesiacov po planéte atd.). Za miesto pozorovania si treba zvoliť priestor s dobrým výhľadom nízko nad južný obzor, bez rušivého verejného osvetlenia na okraji obce. Pre prúdenie teplého vzduchu pri vetraní nie je dobré pozorovať ponad domy.
Po celý rok je možné voľným okom pozorovať a oboznamovať sa so súhvezdiami severnej a u nás pozorovateľnej časti južnej oblohy. Ideálnou pomôckou k tomu sú otáčavé hviezdne mapy a pre lektora zelené laserové ukazovátko, ktoré dokáže smer ku prezentovanej hviezde ukázať aj pre okolitých divákov. Hviezdnu oblohu možno tiež využiť na základnú orientáciu v teréne. Hoci ideálnym obdobím na pozorovanie nočnej oblohu je leto, možno ho robiť primerane oblečený v každom ročnom období. Virtuálne možno najlepšie zmeny na oblohe sledovať pomocou voľne prístupného programi „Stellarium“, ktoré možno získať na stránke www.stellarium.org . Novinky z astronómie ako aj návody a témy pozorovaní sú každoročne publikované v „Astronomickej ročenke“ (vydáva SUH Hurbanovo) a aktualizované v polupárno-vedeckom dvojmesačníku „KOZMOS“. Mesačne aktuálne informácie o možnosti pozorovaní sú aj na stránke Považskej hvezdárne v Žiline (www.hvezdaren.zilina.net) a stránkach ostatných astronomických zariadení v SR. Predpovede zvolených astronomických úkazov možno získať po zadaní pozorovacieho miesta aj na stránkach www.calsky.com .
Pracovné listy:
Prednášal:
- RNDr. Miroslav Znášik (Žilinská hvezdáreň)
Podporné zdroje galérie:
Návrat na úvodnú stránku projektu.
|
