|
H A V R Á N O K
Archeologické múzeum v prírode Liptovská Mara – Havránok sa nachádza na vŕšku Úložisko a patrí k najvýznamnejším archeologickým lokalitám Liptova. Našlo sa tu sídlisko z mladšej doby železnej 300-100 p.n.l. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia časti keltskej osady Kotínov s obetišťom z 1. st. p.n.l. Boli objavené zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky) a v studni kosti siedmich ľudí pravdepodobne obetí náboženských rituálov.
Súčasné archeologické nálezy preukázali existenciu asi 7 osád na území Havránku. Archeologický výskum nám však povie viac. Predpokladá sa, že v nich bol život v rovnakom časovom období. 1 osada bola Germánov, 2 osady Keltov a v 4 osadách žili Slovania.
Germáni sa venovali a spracovávali kameň, Slovania zväčša poľnohospodárstvu. Pestovali obilie- proso, pestovali ľan, chovali dobytok, chovu včiel a čiastočne rybolovu. Na pracovné činnosti využívali kone. Ich posvätný nápoj bol medovina. Tkali plátno. Zhotovovali keramické nádoby z hliny, tzv.Pražská keramika- ťapkaná. Stavali si príbytky z dreva. Náradie na obrábanie pôdy si vyrábali z dreva. Šperky si vyrábali z rôznych kovov- opasky, diadémy. Okolo svojich príbytkov a hradísk si stavali ochranné valy a palisády.
Aj keď svätynu postavili Kelti, využívali ju na náboženské rituáli aj Slovania. Na rozdiel od Keltov nevykonávali ľudské obety, ale obetovali med, proso a vajcia. Germáni obetovali bylinky.
V 11.-15. st. tu stál slovanský drevený hrádok opevnený palisádami. Stavby obydlia, obetiská, pec a rôzne predmety boli čiastočne rekonštruované. Ďalej sa tu nachádzajú rekonštrukcie keltských stavieb, rekonštruovaná latenská hradba a brána, stredoveká obranná priekopa, most, dláždené nádvorie a suterén drevenej obytnej veže.
Prastarý keltský národ zvládol na vysokej úrovni výrobu železa a predmetov vyrobených z tohto kovu. Dôkazom sú nie len železné zbrane, ale tiež kosy, sekerky a lopatky. Raritou je železný vrták do dreva. Kelti dali základ rozvoju remesiel. S ich príchodom sa na území Slovenska začal používať i hrnčiarsky kruh. Významné miesto v keltskom dedičstve patrí šperkom. Zo zlata, striebra, ale i bronzu a železa vyrábali bohato zdobené ozdoby, napríklad náramky a nánožné kruhy. Pri príprave pokrmov využívali mažiar.
V roku 1991 bolo nálezisko na Havránku vyhlásené za národnú pamiatku. Archeoskanzen Hvránok je pod správou Liptovského múzea v Ružomberku.
V blízkosti prístavného móla sa nachádza pôvodná veža jedného z najstarších kostolov na Liptove, kostola Panny Márie. Počas turistickej sezóny sú pre návštevníkov pripravované rôzne programové podujatia, ktoré prezentujú bežný život pravekých obyvateľov Havránku.
Prednášal:
- Kolektív zamestnancov Liptovského múzea v Ružomberku
Návrat na úvodnú stránku projektu.
|
