|
N A P A N T
Národný park Nízke Tatry
Národný park Nízke Tatry /NAPANT/ bol vyhlásený v r. l978 ako tretí na Slovensku. Došlo k tomu až 30 rokov po vyhlásení prvého – Tatranského národného parku /TANAP/.
Prvé ochranárske názory na zachovanie vzácnych krasových javov v Nízkych Tatrách, najmä Demänovských jaskýň, vyslovovali už i národovci ako Dionýz Štúr, G.F.Belopotocký už koncom l8. storočia.
Vodstvo
Oblasť Nízkych Tatier patrí k významným zdrojom pitnej vody na Slovensku. Všetky bystriny, potoky a riečky stekajú do dvoch hlavných tokov. Južné svahy odvodňuje Hron, severné Váh a jeho zdrojnica Čierny Váh. Iba malú časť na východných svahoch Kráľovej hole odvodňuje Hnilec. Veľká časť Nízkych Tatier je vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť.
Aj tu sa zachovalo niekoľko plies. Najväčšie Vrbické pleso má rozlohu 0.68 ha. Ostatné sú malé, niektoré počas suchého obdobia úplne zmiznú.
Flóra
O rastlinstvo Nízkych Tatier mali ľudia záujem iste už oddávna. Spočiatku ich motivovali existenčné potreby súvisiace s hľadaním obživy, neskôr prerástli do zámerného vyhľadávania určitých druhov využiteľných v ľudovom liečiteľstve.
Prevažnú časť územia vtedy pokrýval les. V nižších polohách dominoval listnatý a zmiešaný les s bukom lesným, jedľou bielou, smrekom obyčajným. V bylinnej vrstve zase prevládala kyslička obyčajná, fialka lesná, srnovník purpurový, zubačka deväťlistá, zubačka cibuľkonosná, bažanka trváca, cesnak medvedí, snežienka jarná. Na sutinatých svahoch bol pomerne častý javor horský a jaseň štíhly, v nižších polohách hrab obyčajný. Vyššie časti pohoria ovládol smrek. Pomedzi smrek rástla papraď samčia, papradka samičia, margaréta okrúhlolistá, hruštica jednostranná, vzácnejšie plavúň pučivý a smrečinovec plazivý. Na najvyššie položených častiach hrebeňa Nízkych Tatier drsná klíma zapríčiňuje, že tu nerastú žiadne vyššie stromy ani kríky. Spomedzi drevín dokážu prežiť len miniatúrne, k zemi pritlačené vŕby alebo nízke kríčky brusnice drobnolistej. Prevažujú byliny trávovitého vzhľadu, napr. psinček pyrenejský, kostrava nízka ale upúta i výrazne sfarbený zvonček alpínsky, prvosienka najmenšia...
Pôvodný charakter vegetácie sa zachoval len na odľahlých, neprístupných alebo inak nevyužiteľných miestach. Tu sa dodnes udržalo množstvo zaujímavých, vzácnych a chránených druhov ako je horec Clusiov, plesnivec alpínsky, prvosienka holá, klinček včasný, medvedica lekárska a poniklec slovenský.
Iba v oblasti Salatína nájdeme lomikameň okrúhlolistý, v širšom okolí ešte starček tôňomilný a žerušnicu trojlistú. Sutinaté svahy na úpätí brál sú takmer bez vegetácie.
No vegetácia bola ľudskými zásahmi na mnohých miestach značne pozmenená. Náhradou po vyrúbaných lesoch alebo vypálenej kosodrevine sú polia, lúčne a pasienkové spoločenstvá. V dôsledku postupného zániku pôvodného poľnohospodárenia lúky miznú zarastaním a s nimi sa stávajú čoraz vzácnejšími aj prvosienka pomúčená, tučnica obyčajná, rosička okrúhlolistá.
V l4.-l7.stor. horské oblasti Nízkych Tatier zasiahla valašská kolonizácia. Porasty kosodreviny boli odstránené a na ich mieste vznikli hole, využívané pre sezónnu pastvu hospodárskych zvierat. V dôsledku koncentrácie trusu a presýtenia pôdy dusíkom a fosforom sa vytvorili spoločenstvá s dominantným štiavcom alpským, pŕhľavou dvojdomou a bodliakom lopúchovitým.
Medzi floristické zaujímavosti patrí cyklámen fatranský, stračonôžka tatranská, klinček lesklý, lomikameň trváci, skalienka ležatá a mnohé iné. Pre večernicu slovenskú a mach ochyrea tatranskú sú Nízke Tatry dokonca jediným miestom na svete, kde ich môžeme nájsť.
Huby
Nízke Tatry patria medzi územia s najväčším množstvom evidovaných húb na Slovensku. V nižšie položených lokalitách a na lúkach môžeme nájsť bežne sa vyskytujúce druhy - hríby ( dubový, smrekový, sinný, zrnitohlúbikový), suchohríby ( žltomäsový, hnedý), masliaky ( kravský, obyčajný zrnitý, strakatý), muchotrávky (červené, kráľovské, zelené), rôzne druhy plávok, tanečníc, rýdzikov, číroviek.
K zaujímavým nálezom patrí stopkovec zimný, masliak biely a hríb satanský. V zmiešanom lese sa pomerne hojne vyskytuje kuriatko bledé. V lesoch horských a podhorských polôh sa vyskytujú vzácne a chránené druhy húb a to náramkovka cisárska, kyjak useknutý, ušiak zväzkovitý, bedľovník orosený, sliziak ružový. V trvalo zamokrených miestach môžeme nájsť vzácnu muchotrávku jelšovú, ktorá patrí k 33 najohrozenejším druhom húb v Európe, ďalej chránený druh hodvábnicu fialovomodrú a koreňovnicu hnedú.
Pozornosť si určite zaslúžia aj tzv. drevokazné druhy. Tieto huby rozkladajú v dreve lignín alebo celulózu. Vzniká tak tzv. biela hniloba /rozkladaný je lignín/ alebo hnedá hniloba / rozkladaná je celulóza/. Sem patrí práchnovec kopytový, práchnovček pásikavý, lesklokôrka ihličnanová a plochá, hlivy ustricové a bukové, rôzne druhy trúdnikov či ohňovcov.
Fauna
Z bezstavovcov viazaných na vodné biotopy sa tu nachádza veľa druhov mäkkýšov, kôrovcov, dvojkrídlovcov, podeniek a chrobákov. Endemitom Demänovskej doliny je poloslepý chrobák behúnik podzemný. Vzácnejším druhom je chránená bystruška potočná. Nápadným je veľa druhov motýľov ako sú vidlochvosty, modráčiky , ohniváčiky , perlovce či očkáne. Najvzácnejší je nádherný jasoň červenooký, ktorý je v súčastnosti kriticky ohrozený. Medzi európsky významné druhy patria chrobáky fuzáč alpský, plocháč červený, fuzáč javorový, karpatský, štvorpásy a žltočierny.
Ryby
V horských potokoch je dominantný pstruh potočný, sprievodné druhy tvoria hlaváč bieloplutvý a pásoplutvý a nepôvodné vysadené druhy ako pstruh dúhový a sivoň americký. Podhorským potokom a riekam dominuje lipeň tymiánový a sprievodnými druhmi je podustva severná, hlavátka eurázijská, jalec hlavatý a jalec maloústy.
Obojživelníky a plazy
Z obojživelníkov Nízkych Tatier je najbežnejším druhom skokan hnedý, salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá a ropucha bradavičnatá. Pomerne vzácna je ropucha zelená a rosnička zelená. Mloky zastupujú dva druhy a to mlok karpatský a mlok horský. Až do najvyšších hrebeňových polôh vystupuje vretenica severná a jašterica živorodá. Stredné a nižšie polohy obýva jašterica bystrá a slepúch lámavý. Okrem užovky obojkovej sa tu vyskytuje aj vzácna užovka hladká.
Vtáky
K významným a charakteristickým hniezdičom patrí bocian čierny, orol skalný, orol krikľavý, jariabok lesný, tetrov hlucháň, tetrov hôlniak, zo sov výr skalný, sova dlhochvostá, kuvik vrabčí, hýľ karmínový, žlna sivá, tesár čierny, ďateľ bielochrbtý, škovránok stromový, drozd kolohrivý.
V alpínskom pásme hniezdi vrchárka červenkastá, kulík vrchovský a ľabtuška vrchovská. Po viac ako 20-ročnej prestávke patrí opätovne medzi hniezdičov aj sokol sťahovavý.
Cicavce
Z cicavcov sú charakteristické populácie medveďa hnedého, vlka dravého a rysa ostrovida. Vzácne sa vyskytuje mačka divá. Výraznejší pokles početnosti nastal u tchora tmavého, ktorý sa zdržuje hlavne v blízkosti hospodárskych budov v intravilánoch obcí. Naopak, už zrejme stálym členom nízkotatranskej fauny je nepôvodný psík medvedíkovitý. Z veľkých pôvodných druhov bylinožravcov sa tu vyskytuje jeleň lesný, srnec lesný a diviak lesný. K stabilnej populácii patrí kamzík vrchovský tatranský. Populácia svišťa vrchovského je odhadovaná na 300 – 350 jedincov.
V jaskyniach, starých banských dielach, lesných porastoch s dostatkom dutín, majú svoje úkryty netopiere. Medzi najbežnejšie druhy patrí netopier obyčajný, podkovár malý, netopier fúzatý, netopier brvitý, večernica pozdná, večernica malá, netopier veľkouchý, netopier riasnatý a ucháč svetlý. Medzi najväčšie zimovisko večernice severskej patrí Demänovská ľadová jaskyňa. V Bystrianskej jaskyni zase zimuje podkovár veľký.
Národný park Nízke Tatry patrí medzi naše národné prírodné dedičstvo, ktoré si musíme chrániť. V prípade, že sa budeme riadiť a rešpektovať pokynmi správy národného parku pri turistike a iných športoch, zanecháme toto dedičstvo aj ďalším generáciám.
Pracovné listy:
Prednášal:
- RNDr. Mikuláš Hančin (Správa NAPANT, Liptovský Hrádok)
Použitá literatúra:
Návrat na úvodnú stránku projektu.
|
