G E O L Ó G I A
Región Liptova rozprestierajúci sa v liptovskej kotline s priliehajúcimi svahmi najvyšších slovenských pohorí patrí po stránke prírodných krás a geologických zaujímavosti medzi najkrajšie oblasti Slovenska. Geologický vývoj Liptova bol veľmi pestrý, spája sa s obdobiami striedania morskej sedimentácie s obdobiami suchozemského vývoja a horotvornými pohybmi. V neposlednom rade bol Liptov vymodelovaný do dnešnej podoby činnosťou ľadovcov počas zaľadnení v najmladšej štvrtohornej dobe. Každé geologické obdobie je zapísané v kameňoch (horninách, skamenelinách, ale i mineráloch), po ktorých chodíme alebo obdivujeme v podobe kopcov či štítov obkolesujúcich liptovskú kotlinu. Medzi najstaršie horniny patria žuly (granity, granodiority atď., obr.1) vzniknuté v prvohorách (cca 370 miliónov rokov) utuhnutím magmy v hĺbkach Zeme spolu s kryštalickými bridlicami (ruly, svory a iné, obr.2), ktoré vznikli premenou (stlačením a teplom) už existujúcich hornín v blízkosti tuhnutia už spomínanej magmy. Obidva typy hornín, žuly a kryštalické bridlice, tvoria jadrá tatranských hôr a Veľkej Fatry. Pri tuhnutí magmy zvyškové magmatické roztoky bohaté na drahé kovy a železo vykryštalizovali v podobe kremenno-rudných žíl, ktoré preslávili región baníckou činnosťou. Najskôr (už v dobe Keltov) ťažbou zlata (Magurka - obr.3, Boca - obr.4), striebra a medi, neskôr železom a antimónovou rudou (Magurka, Dúbrava - obr.5). Z hĺbok boli žuly a kryštalické bridlice (kryštalinikum jadrových pohorí) s rudnými žilami vyzdvihnuté alpínskym vrásnením postupne v niekoľkých etapách. Najvyšší výzdvih pohoria zaznamenali až v poslednej etape alpínského vrásnenia na prelome treťohôr a začiatku štvrtohôr (pred 15 až 5 miliónov rokov). V predhorí vysokých kopcov obkolesujúcich kotlinu sa nachádzajú niekoľko sto metrov hrubé usadeniny druhohorného mora ( staré cca 220-200 miliónov rokov). More sa nazývalo Tethys a po dobu viac ako 100 miliónov rokov nazhromaždilo na svojom dne niekoľko kilometrov mocné usadeniny organického bahna so schránkami morských živočíchov a rastlín. Usadeniny sa pod vlastnou váhou spevnili do mohutných vrstiev vápencov a dolomitov (obr. 6). Dažďová voda stekajúca z kopcov v podobe povrchových tokov sa cez takéto horniny ľahko zarezávala a modelovala ich do malebných dolín a tiesňav (Ludrovska dolina, Demänovská dolina - obr. 7, Jánska dolina, Prosiecka dolina, Kvačianska dolina(obr. 8)). Povrchové vodné toky rozpúšťali karbonátové horniny (vápence a dolomity) a presakovali aj do podzemia, kde vytvorili a stále vytvárajú charakteristické podzemné krasové formy s množstvom jaskýň a priepasti s bohatou jaskynnou výzdobou (Demänovský jaskynný systém - obr. 9 a Starý Hrad - obr. 10 ). Ak sa dažďová voda dostane cez okolité karbonáty do väčších hĺbok, tam sa oteplí a mineralizuje, a pri vyvieraní na povrchu potom ponúka kvalitnú uhličitú minerálnu vodu bohatú predovšetkým na ióny Ca2+,Mg2+, HCO3- a CO2. Liptov je na minerálne vody mimoriadne bohatý práve vďaka geologickej stavbe a aktívnej tektonike. Pretože samotná liptovská kotlina, ktorá okrem toho, že je zložená z množstva dobre rozpustných karbonátových hornín v súčasnosti stále poklesáva a obkolesujúce pohoria sa stále vyzdvihujú (0,2-2 mm/rok), na ich kontakte sa nachádzajú hlboké tektonické zlomy a poruchy po ktorých sa voda môže dostávať do podzemia alebo slúžia ako cesty pre vývery vôd, ktoré sú viazané na križovanie týchto zlomov. V okolí výveru vykryštalizujú z mineralizovanej vody sladkovodné vápence- travertíny, ktoré vystupujú na Liptove v podobe rôznorodých geomorfologických útvarov: travertínových kôp - obr. 11, terás, kráterov - obr. 12 a vodopádov (obr. 13). Územie Liptova bolo zaplavené ešte druhýkrát pred cca 60 miliónmi rokmi v treťohorách (paleogén). Paleogénne more bolo zo začiatku veľmi plytké, teplé a presvietene slnečnými lúčmi, kde sa darilo dierkavcom- numulitom (numulus gr.- minca), jednobunkové živočíchy, majú mäkké telo chránené kalcitovou schránkou (obr. 14) o veľkosti až niekoľkých centimetrov. Ich hromadný výskyt v treťohorných vápencoch spolu s inými morskými organizmami (mäkkýše, ježovky, machovky, riasy, žraložie zuby atď.) sa nachádza na Liptove na niekoľkých veľmi známych a vzácnych paleontologických lokalitách (Mních, Štrba, Mohylky-Lísková - obr. 14). Neskôr sa morské dno prehlbovalo a usadili sa v ňom sedimenty flyšového charakteru, kde sa striedali polohy pieskovcov a jemnozrných ílovcov, ktoré boli na fosílie chudobné (obr. 15). Medzi iné vzácne lokality s unikátne zachovanými fosíliami morských organizmov (vyhynuté druhy ramenonožcov - obr. 16, hlavonožcov, korály a iné.) patria lokality nachádzajúce sa v starších druhohorných vápencoch už vyššie spomínaných uloženinách tethydného mora, niektoré z nich sú slovenského ale i celoeurópskeho významu (Hybe - obr. 16, Švošov, Liptovská Anna). Zo suchozemských fosílii sú najznámejšie tri otlačky stôp dinosaura Coelurosaurus - obr. 17, zatiaľ jediné svedectvo o prítomnosti dinosaura na území Slovenska. Našli sa v pieskovcových vrstvách z obdobia triasu (najstaršie obdobie druhohôr, cca 200 miliónov rokov) v Tichej doline v Západných Tatrách. Medzi ďalšie významne suchozemské fosílie patria kosti mamuta, nosorožca a soba polárneho pochádzajúce z bývalého lomu v bešeňovských travertínoch, ale i fosilizované kosti jaskynných medveďov, hyen a veľmi ojedinelých jaskynných levov, všetky nájdené v liptovských jaskyniach. Pracovné listy: Prednášala:
Návrat na úvodnú stránku projektu. |
|
|
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
