Voda je základným zdrojom pre život, ktorý je nenahraditeľný a neoceniteľný. Celkové zásoby vody odhadujeme na 1,36 miliardy kilometrov kubických. Je potrebná nie len pre naše zdravie, ale aj hygienu a priemysel. Na našej planéte sa 95,5% zásob všetkej vody nachádza v moriach a oceánoch, 4,5% je sladkej vody a asi 0,001% vody sa nachádza v atmosfére. Medzi jednotlivými druhmi zásob vody je vzájomný vzťah - cirkulácia, ktorú nazývame kolobehom vody.

Z oceánov a morí sa vyparí ročne 502 800 km3 vody do atmosféry. Ak však i napriek tomu hladina vody neklesá, sú dostatočne zásobované zrážkami a vodnými tokmi. Ide o isté prerozdelenie vody na našej planéte.

Teplé slnečné lúče spôsobujú vyparovanie povrchu morskej vody. Tá v podobe pary stúpa, až kým neskondenzuje vďaka chladnému vzduchu a vytvorí sa oblak. Voda sa následne vracia do oceánov a morí v podobe zrážok. Nazývame tento jav malým kolobehom vody. Ak však vzdušné prúdy spôsobia posunutie oblakov nad pevninu, zrážky spadnú tu. Keď voda dopadne na zemský povrch, voda po ňom steká a vytvárajú sa vodné toky alebo presakuje do podložia. Rastliny čerpajú vodu z podložia vodu, ktorú následne pretvárajú na vodnú paru. Zvyšok presiaknutej vody vytvára podzemné rieky. Táto opäť vyviera na povrch a zásobuje vodné toky. Kým voda z nich postupne stečie až do oceánov a morí, čiastočne sa vyparí vďaka slnečným lúčom. Tento jav nazývame veľkým kolobehom vody.

Vodu znečisťujeme vďaka mnohým aktivitám v priemysle, poľnohospodárskej výrobe, baniam, odpadu z domácností. Mnohé komunity odvádzajú priamo do prírody znečistenú vodu bez toho, aby ju čistili. Tie obsahujú značné množstvo organických látok, ktoré spôsobujú nadmerné rozmnožovanie rias, sú zdrojom infekcií, ale takáto voda obsahuje aj nebezpečné chemické prvky, ktoré sú pre živé organizmy toxické. Znečistenou vodou sa narúša ekosystém, v rámci ktorého sú narušené potravinové reťazce, z ktorých sa vytrácajú niektoré živočíchy.

Dostupnosť pitnej vody je v každej krajine iná. Až ? krajín nemá dostupné zdroje pitnej vody a trpí jej nedostatkom. Od roku 1900 sa spotreba vody sedemnásobne zvýšila a stále sa zvyšuje. Najvyššiu spotrebu vody majú poľnohospodári (67%), ktorí zavlažujú plodiny a napájajú živočíchy. Preto je dôležité, aby s ňou hospodárili s rozvahou. Ďalším odvetvím je priemysel (20%). Najviac vody sa spotrebuje v papierenskom, chemickom a poľnohospodársko-potravinovom priemysle. Spotreba v domácnostiach je len okolo 13% z celkovej svetovej spotreby.

I keď je dostatok sladkej vody, mnohé zdroje nadzemnej aj podzemnej vody sú znečistené. Keďže je aj pôda kontaminovaná poľnohospodárskym, priemyselným a komunálnym odpadom, prestáva plniť funkciu prirodzenej filtrácie.

Recyklácia odpadových vôd nám dáva možnosť zabezpečiť vodu pre oblasti, v ktorej jej je nedostatok. Recyklovanú vodu využívame na zavlažovanie, v priemysle, na výrobu elektrickej energie a predovšetkým k obnove podzemných vodných zdrojov. Najnovšie technológie nám umožňujú získať recykláciou aj pitnú vodu.

Čistenie vody prebieha viacerými etapami. Je závislé od zdroja vody. Najbežnejší postup je čerpanie vody zo zdroja rieky, jazera a pod. Voda sa ďalej čistí filtráciou nečistôt. Nasleduje vločkovanie a odkaľovanie, kde sa voda zbavuje organických látok, mastnôt a prachových častíc. Týmto spôsobom sa odstráni až 90% nečistôt, ktoré sa odvádzajú do odpadu. Voda sa potom opäť filtruje, kde sa zbavuje posledných nečistôt ako napr. pesticídov. Následne dochádza k dezinfekcii vody prostredníctvom ozónu. Voda sa stáva pitnou. Do vody sa taktiež pridáva chlór, aby sme zabránili množeniu sa baktérií. Vodu skladujeme v zásobníkoch vody. Odtiaľ sa postupne rozvádza k spotrebiteľom. Nimi využitá voda prechádza následne čistením a vrátením do vodného zdroja.

V našej obci bola ukončená výstavba kanalizácie v roku 2010. V obci sa na toku Ľupčianka nachádza čistička odpadových vôd, ktorá pokrýva potreby obyvateľov. Je len na občanoch, aby sa zodpovedne napojili na verejnú kanalizáciu a chránili tak jedno z našich najväčších bohatstiev, ktoré máme - vodu.

Dôsledkom znečistenia ovzdušia vznikajú kyslé dažde prostredníctvom vypúšťania oxidov síry a dusíka, ktoré sa v atmosfére transformujú na kyselinu sírovú a dusičnú. V podobe kyslého dažďa sa dostávajú do pôdy a následne sa znečisťuje voda. Postupne sa zhoršuje zdravotný stav organizmov, následne dôsledok vplyvu kyselín obsiahnutých v daždi badáme na lesoch, ale aj poškodených budovách, strácajú sa živiny v pôde, toxické kovy sa vstrebávajú cez koreňový systém rastlín, tie sa vo forme stravy dostávajú do tela ľudí aj zvierat. Postupne sa okysličujú aj jazerá, vodné toky, následne dochádza k úhynu rýb, najmä lososov a pstruhov.

Rok 1990 bol pre slovenské lesy kritickým, pretože bola dosiahnutá 51% kyslá depozícia. V roku 2000 bola znížená na hranicu 16% vďaka zapojenia sa Slovenska do medzinárodného úsilia o zníženie emisií vypúšťaných do ovzdušia.

Povrchový vodný fond Slovenska tvoria v 86% toky pritekajúce z okolitých štátov. 14% vodného fondu pramení na Slovensku. Pre naše potreby ide o nepostačujúce množstvo, preto sa na našom území vybudovalo množstvo vodných nádrží. Naša obec susedí s prečerpávacou vodnou nádržou Bešeňová, ktorá slúži na prečerpanie vody do priehrady Liptovská Mara, ktorá ju v prípade potreby zužitkuje vo vodnej elektrárni pri tvorbe elektriny vodnými turbínami. Taktiež je nápomocná pri zvýšených dažďových zrážkach, kedy túto vodu zachytáva a ochraňuje tým okolité obyvateľstvo pred záplavami, ktoré boli v tejto lokalite bežné pred vybudovaním Bešeňovskej nádrže. Prvá vodná elektráreň na Slovensku bola vybudovaná v roku 1892 v Gelnici.

Podzemná voda je na Slovensku dominantným zdrojom pitnej vody. Množstvo zásob podzemných vôd a výdatnosť prameňov je nenahraditeľná. Výška hladiny a výdatnosť prameňov ovplyvňujú klimatické podmienky, najmä výdatnosť zrážok. Využiteľnosť podzemných vôd postupne stúpa. Najväčšie rezervy sa nachádzajú na Žitnom ostrove. Na Slovensku sú najčastejšie podzemné vody znečisťované koncentráciou organických látok- dusičnanov, ktoré sa využívajú v poľnohospodárstve ako hnojivá. Zo stopových prvkov sú to hliník a arzén. V minulosti naša obec využívala zdroje pitnej vody z Dúbravy, nakoľko boli zvýšené hodnoty antimónu, boli prepojené vodovody z Demänovej a v súčasnosti využívame zdroje pitnej vody z tejto oblasti.

Rámcová smernica o vode prišla v EÚ do platnosti v roku 2000. Jej obsah je zahrnutý aj v slovenskej legislatíve. Ide o zabezpečenie dobrého stavu vôd, zavedenie monitorovacích programov a pod. Hlavným cieľom je do roku 2015 dosiahnuť dobrý stav vôd. Vodu zaraďujeme do piatich tried kvality. I. je veľmi čistá voda, V. je veľmi znečistená voda. II. a III. je priaznivá úroveň.

Jednou z najdôležitejších úloh ľudstva je hospodárne využívanie zdrojov sladkej vody. Prístup všetkých ľudí k pitnej vode zabezpečí celkové zlepšenie zdravotného stavu, úrovne životného prostredia, zníži sa sociálna nerovnosť a riziko ľudských konfliktov. Znečisťovaním vody v dôsledku ľudských činností a ekonomického rozvoja ničíme našu zem, nastáva zložitá situácia, ktorú však môžeme riešiť politickými rozhodnutiami, zmenami v priemysle a ekologickým spôsobom života. Všetci obyvatelia Zeme by sa mali spolupodieľať na týchto zmenách a tým ju chrániť. My, obyvatelia Liptovského Michala, môžeme začať tým, že budú na kanalizáciu napojené všetky domácnosti.

• Test č. 1

• Ing. Mikuláš Hančin, správca NAPANT Liptovský Hrádok

• My a modrá planéta, A-Agency, Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava 2007.
• Chránime Zem,Jean- Michel Billioud, Ikar, Bratislava 2009.
• Počasie, Francois Fortin, Fortuna Print, Bratislava 2003.