Liptov bol v stredoveku regiónom, v ktorom sa zdržiavali mnohí zbojníci, ktorí sa živili týmto „remeslom“ i napriek tomu, že pri usvedčení boli často kruto trestaní- smrťou. Svoju históriu zbojníctva si na území Liptova napísal aj najznámejší slovenský zbojník- Juraj Jánošík. Počas krátkeho obdobia zbojníctva sa zdržiaval so svojou družinou aj v našom regióne. Svoje útočište mal predovšetkým na liptovských salašoch v Likavke, Bobrovci, v Liptovských Revúcach, ale aj Važci. Liptov mu bol nakoniec aj osudný, pretože práve tu skončil svoju krátku púť životom. I keď bol chytení v Klenovci pri svojom priateľovi Tomášovi Uhorčíkovi, väznený bol v kaštieli Vranovo v Palúdzkej v časti Liptovského Mikuláša. Mali na tom zásluhu predovšetkým najvyšší predstavitelia Liptovskej stolice, ktorí mali nahradiť škodu, ktorú spôsobil Juraj Jánošík so svojou družinou so zbojom na Liptove, keď okradol grófku Schardonovú medzi Východnou a Važcom a to bol dôvod, prečo musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné. Taktiež odškodné hradili aj za oravského zemana Ladislava Zmeškala, obchodníka so súknom, ktorého okradli v Svätojánskej doline. Prenasledovali ho aj za prepad kaštieľa Ladislava Okoličániho v Okoličnom.

Juraj Jánošík sa narodil v r.1688 v Terchovej. Bol synom Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej. O detstve a dospievaní J. Jánošíka nepoznáme mnoho podrobností.

Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dal zverbovať ku kuruckým vojakom, nadchnutý ideálmi povstania. V auguste r. 1708 v bitke pri Trenčíne utrpela kurucká armáda rozhodujúcu porážku. Vtedy cisárski vojaci zajali takmer 400 povstalcov a medzi nimi aj Juraja Jánošíka. Bol prinútený k vojenskej službe na strane cisára. Tak sa stáva labancom. V r.1710 je členom strážnej posádky na Bytčianskom zámku. V tom čase tam väznili Tomáša Uhorčíka, s ktorým sa Jánošík spriatelil a pomohol mu ujsť. V tom istom roku na žiadosť svojho otca bol z vojenskej služby prepustený. Vrátil sa domov do Terchovej a v zime sa tajne stretol s Tomášom Uhorčíkom. V r.1711 sa už aj on zúčastnil niekoľkých prepadov. V r.1711 pravdepodobne 29. septembra zložil zbojnícku prísahu a čoskoro sa stal zbojníckym kapitánom. Uhorčík sa tohto postu vzdal, keďže sa oženil a odišiel do Klenovca, kde žil pod menom Martin Mravec. Jánošíkovo zbojníčenie trvalo jeden a pol roka.

Niektorí členovia zbojníckej družiny podnikali na vlastnú päsť. Tak to bolo aj v prípade postrelenia domanižského farára Juraja Vrtíka, ktorý na následky zranení zomrel. A práve tento čin Turiaka a Plavčíka neskôr Jánošíkovi na súde priťažil.

V októbri 1712 bol aj s Uhorčíkom uväznený, no na intervenciu podžupana malohontskej stolice Lániho ich prepustili. Prepustení boli pravdepodobne za finančnú odmenu. Zimu na prelome r.1712 a r.1713 trávil v Kokave a v Klenovci u priateľa Uhorčíka. Tu ich koncom februára alebo v marci r.1713 zlapali. Chytili ich liptovskí drábi, velil im Juraj Slávik, ktorý taktiež ako aj domanížsky farár Juraj Vertík, pochádzal zo Zliechova. Odviedli ich a uväznili v Palugyayovskom kaštieli Vranovo v Palúdzke. V dňoch 16. a 17. marca 1713 ho stoličný súd súdil vo Svätom Mikuláši. Súdu predsedal podžupan Liptovskej stolice Ladislav Okolicsányi. Prokurátor bol Alexander Čemický, obhajca Baltazár Palugyay. Čemický žiadal trest smrti. Obhajca Palugyay poukázal na poľahčujúce okolnosti a to mladý vek obžalovaného, ďalej že nikoho nezranil ani nezabil a pri prepade domanižského farára nebol prítomný. Žiadal pre Jánošíka úplné omilostenie. Na druhý deň Jánošíka podrobili trpkému vypočúvaniu a mučeniu. Stoličný súd vyniesol rozsudok bez ohľadu na skutočnosti prednesené obhajcom a Jánošík bol odsúdený na popravu obesenia na hák.

Popravu 25 – ročného Jánošíka vykonali ešte v podvečer 25. marca 1713 na Mikulášskom popravisku „Šibeničky“.

O tom, že sa Jánošík pohyboval aj neďaleko našej obce svedčia rôzne povesti a legendy. Napr. pri Liskovej pod vrchom Mních sa nachádza Jánošíkova päsť. Je to skala vysoká 6 metrov, ku ktorej sa viaže táto povesť. Raz sa popod tento vrch vo svojom koči viezol barón Révay, ktorého sprevádzalo asi 15 hajdúchov. Barón Révay bol známy ako nemilosrdný trýzniteľ ubiedeného ľudu. Jánošíkova družina ho prepadla, odzbrojila a barónovi vyplatili 25 palicou. Jánošík údermi svojich oceľových pästí odrovnal hajdúchov a obral ich o šable. Nimi potom chlapci vytesali do skaly, pod ktorou sa to odohralo, zaťatú päsť ako symbol Jánošíkovej sily a odvahy.

Hovorí sa, že jeden z ukrytých Jánošíkových pokladov našiel aj krčmár z Ľupče a to v dutej skale pri ceste v Ľupčianskej doline.

• Test č. 1

• janosik_sprievodne_foto.ppt

• Mgr. Jana Chmelová, Liptovské múzeum Ružomberok