R Y T I E R S T V O
Stredovek je obdobím, v ktorom boli presne stanovené úlohy mnohých sociálnych vrstiev. Úlohou poddaných bolo poslúchať a pracovať najmä na poli, kňazi vykonávali bohoslužby, kupci obchodovali s vlnou, vínom, látkami apod., ženy mali presne stanovenú úlohu v rodine- starostlivosť o domácnosť a deti. Rytieri bojovali za záujmy vplyvných ľudí. Vlastnili zbroj a koňa. Rytieri prisahali vernosť jednotlivcom alebo rodom, zriedka vlasti. Ich zbroj dopĺňal od 11. storočia erb, ktorý hovoril o ich sľube vernosti pánovi. Prví bojovníci nosili iba jednoduché prilby, ktoré sa postupne zdokonaľovali. Typickými stavbami stredoveku boli hrady. Pri ich stavbe používali drevo, zem a kamene. Najvýznamnejšími staviteľmi hradov boli Normani. Pôvodné drevené stavby boli nahradené kamennými hradmi. Veže postupne štvorcového pôdorysu boli nahradené kruhovými. Hrad bol obklopený mohutnými múrmi, niekedy priekopou naplnenou vodou, ktorú pretínal padací most. Mnohé stredoveké hrady sa časom stali centrom stredovekých miest. Mestá boli chránené vysokými múrmi, ktoré slúžili na obranu. Stredoveké mestá neboli preslávené len stredovekými hradmi, ale aj katedrálami a opátstvami. Normanskí rytieri prisahali svojmu pánovi vernosť, ktorý ich za ich služby odmeňoval pozemkami a poctami. V 11. a 12.storočí normanskí rytieri nosili brnenie z drôteného pletiva, ktoré vyrábali z hrubých železných drôtov, ktoré ohýňali do krúžkov. Krúžok odsekli, navliekli na ďalšie štyri a spojili nitom alebo ich zvarili. Drôtenú košeľu si obliekali na vypchatú tuniku a nohavice. V 13.storočí jednoduchú prilbu nahradili veľkými prilbami. V 11.storočí meč používali na sekanie a rezanie, v 13.storočí bol vytvarovaný tak, aby dokázal preniknúť pod drôtenú košeľu s ťažkými dôsledkami. Preto v tomto období významné postavenie vo výzbroji zastávajú štíty. V prvej polovici 13.storočia bolo krúžkové brnenie postupne nahradené plátovým brnením vyrobených z pevnej ocele. V 15.storočí bolo celé telo pokryté brnením. Jednotlivé pláty boli pospájané koženými remeňmi, vďaka ktorým bolo brnenie ohybné a umožňovalo pohyb. Celé brnenie vážilo asi 23 kg. V roku 1095 pápež Urban II. povolal kresťanských rytierov predovšetkým zo západnej Európy, aby začali bojovať proti moslimom, Saracénom, ktorí žili vo Svätej zemi, na území dnešného Libanonu, Izraela, Palestíny a Egypta. Boli to obzvlášť kruté boje, ktoré nazývame križiackymi výpravami. Boje v Svätej zemi skončili v r.1291. Počas križiackych výprav niektorí rytieri zložili náboženské prísahy a vytvorili vojenské rády. Medzi najvýznamnejšie rády patrili Templári, ktorých rád vznikol v r.1096. ich hlavným cieľom bolo ochraňovanie pútnikov na ceste do Jeruzalema. Rád Johanitov vznikol v r. 1113. Ochraňovali chorých a chudobných. Oba rády dosiahli veľkú slávu najmä v bojoch. Teutónski rytieri mali najsilnejšiu armádu vo východnej Európe. Rád utrpel porážku v r. 1410 poľsko- litovskou armádou v Poľsku. Templársky rád bol neobvykle bohatý. Ich bohatstvo sa im stalo osudným, keď francúzsky kráľ Filip IV. Ich obvinil z najhorších zločinov. Templári boli väznení, mučení, popravení a majetky im skonfiškovali. Jednotlivé rády mali svoje vlastné vlajky, na ktorých dominoval kríž- znak kresťanstva. Templári mali červený kríž na bielom poli, Johaniti biely kríž na čiernom poli, teutónsky rád mal čierny kríž na bielom poli. Svoje bojové zručnosti si rytieri precvičovali na súbojoch, na ktorých bojoval každý proti každému kopijami. Nazývali ich turnajmi. V 12.storočí vznikol kódex cti- tzv. rytierskosť, ktorý hovoril o tom, že rytier sa má správať čestne, riadiť kresťanským učením, majú byť galantní, láskaví, šľachetní so záujmom chrániť slabých pred silnými. Rytierske ideály boli často zachytené v básňach a piesňach. Nie vždy sa jej ale rytieri držali. V 16.storčí je rytierstvo postupne na ústupe. Brnenie bolo odľahčené, chránilo hornú časť tela a stehná. Dôvodom ústupku je predovšetkým vynájdenie pušného prachu. S obľubou sa začínajú používať malé, ľahké pištole. Hrady postupne strácajú svoj význam, mocní šľachtici sa postupne sťahujú z hradov na kráľovský dvor, z ktorého sa ťažko viedli vzbury proti kráľovi. Dnes môžeme stretnúť rytierov napr. na zámku Windsor v Anglicku. Významným osobnostiam sa i v súčasnosti udeľuje čestný titul rytiera. Samotné rytierstvo má zaujímavú históriu aj v našom regióne dolného Liptova. Na vrchu Mních bol postavený templársky kláštor, ktorý navštívil templársky rytier Johann Gottfried von Herberstein v roku 1230. Zaplietol sa však do bitky so zbojníkmi, pri ktorej zahynul. Tradícia určovala, že má byť pochovaný v najbližšej kamennej sakrálnej stavbe, ktorá bola pravdepodobne, kostol všetkých svätých v Ludrovej. Pod oltárom menovaného kostola by mal byť teda jeho hrob údajne s veľkým pokladom. Listina z rodu Herberstein potvrdzovala pravdivosť legendy. Daná listina bola uložená v archíve dekana Jakuba Šeliga, no pri požiari bola zničená. Taktiež ďalšia legenda tvrdí, že pod kostolom všetkých svätých v Ludrovej začínala tajná chodba, ktorá končila na vrchu Mních pod templárskym kláštorom. S templármi na Liptove sa viaže mnoho povestí a povier. Prednášal:
Návrat na úvodnú stránku projektu. |
|
|
