Š T E F A N N I K O L A J H Ý R O Šrímskokatolícky kňaz, historik
 Narodil sa v Ružomberku l8. augusta l813. Študoval na gymnáziu v Ružomberku, v Banskej Bystrici, Ostrihome, filozofiu v Spišskej Kapitule a v Egri a teológiu v Pešti. V r. 1836 bol vysvätený biskupom Jozefom Bélikom za kňaza. Pôsobil ako kaplán a farár na viacerých miestach Slovenska. Roku 1845 ho biskup pozval za profesora teológie do Spišskej Kapituly. Tam prednášal cirkevné právo a históriu. Po vyše sedemročnom účinkovaní odišiel za farára do Hýb, odkiaľ sa dostal 1. novembra 1859 do Liptovského Sv. Michala, ktorý už ostal jeho posledným pôsobiskom. V Liptovskom Sv. Michale sa veľmi zodpovedne staral o zverených veriacich i cirkevný majetok. V roku 1863 založil farské záhrady na močarinách, ktoré dal vysušiť, v tomto roku zasadil aj lipy- symbol Slovanov. Nový organ do kostola kúpil v roku 1873. Staral sa o farský majer na Lazoch a pílu na ľavom brehu Ľupčianky. Majer však zhorel 28. 10. 1865 a píla 28. 08. 1866. V každom svojom pôsobisku mal neobyčajnú dôveru v ľude i medzi ostatnými kňazmi, a preto bol poverovaný rozličnými reprezentačnými funkciami. V roku 1852 bol poverený vítať cisára Františka Jozefa, ktorý cestoval cez Liptov. Jeho literárna činnosť bola zahájená práve samostatným výtlačkom uvítacej reči, ktorá bola v bernolákovčine. V roku 1861 bol účastníkom Memorandového zhromaždenia v Martine. Do memorandových požiadaviek okrem iného navrhol založiť Maticu slovenskú. V roku 1863 sa stal jej zakladateľom. Rovnako ho nachádzame i medzi zakladateľmi katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom a v Spolku sv. Vojtecha. V roku 1863 sa dostal do sporu s maďarsky cítiacimi liptovskými kňazmi, ktorí proti nemu spísali obžalobu a tú zaslali biskupovi L. Zábojskému. V obžalobe žiadali súdne pokračovanie pred cirkevným a aj pred svetskými tribunálom. Biskup však kauzu zmierlivo zlikvidoval a neprepustil pred tribunál. Spory michalského kňaza primäli k ústupu z politickej arény a obratu k vedeckej práci. Významne prispel k tomu, aby sa v liptovských školách deti vzdelávali v materinskom, slovenskom jazyku. Literárna činnosť Š. N. Hýroša vykazuje skromné začiatky. Kázňami prispieval do časopisu Cyril a Metod. Okrem toho uverejňoval rozličné príspevky do Katolíckych novín, Priateľa školy a literatúry, do Sokola, Orla Tatranského a do pražských Besied. Jeho životným dielom ostane „Zámok Lykava a jeho páni“ vydaná v roku 1876. Dielo je plodom neobyčajnej usilovnosti, kde sa oceňuje najmä bohatstvo starostlivo a namáhavo zozbieraného, všestranného historického materiálu. Je to história nielen jedného hradu, ale celého Liptova. V rukopise ostalo dielo „Opis starobylých chrámov a malieb“, v ktorom opisuje cirkevné pamiatky Liptova a prídavkom sú staré piesne. Práca, na vtedajšiu dobu jedinečná, mala vyjsť v Matici slovenskej, ale nevyšla, nakoľko Matica bola zrušená. Svojimi prácami sa Hýroš zaradil medzi matičných historikov, ako boli F. V. Sasinek, J. Záborský. Štefan Nikolaj Hýroš zomrel v tichosti a ústraní 30. decembra 1888 v Liptovskom Svätom Michale, mieste, ktoré považoval za najmilšie jeho srdcu. Tu, pod lipami, stromami slovanstva, ktoré vysadil, našiel aj svoj posledný odpočinok. Prednášal:
Návrat na úvodnú stránku projektu. |
|
|
