Rýchle a stabilné internetové pripojenie v obci realizuje spoločnosť Wi-Telecom.
Viac informácii nájdete na
www.wi-telecom.sk
www.wi-telecom.sk
Geodetické práce vo vašom okolí realizujú firmy:
Viac informácii nájdete na
www.geometricky-plan.sk
www.geometricky-plan.sk
tel : 0911 148 346
Viac informácii nájdete na
www.geodeticca.sk
Viac informácii nájdete na
www.geodeticca.sk
Kronika Liptovského Michala
Úryvok z kroniky Liptovského Michala.
Celý dokument si môžete stiahnuť vyššie vo formáte PDF.
Obsahuje 476 očíslovaných strán.
V Lipt. Michale, dňa 31. dec. 1956 J. Hirschner, predseda MNV
Popis obce:
Obec Lipt. Michal sa rozkladá na južnej strane vedľa nášho dravého Váhu. Zo severozápadnej strany sa vypína strážca, obor, osamelý svojou výškou, no podopretý inými, menšími vrchmi, velikáň Choč. Obcou preteká bystrá, i v lete chladná riečka Ľupčianka. Najvyššie je umiestnený malý kostolík, vedľa neho nová škola, ktorá v tomto roku odiala na seba nový šat. Škola bola prebudovaná a daná k užívaniu našim najmladším občanom. Okolo tohto kultúrneho stánku sa tisnú ako kurence okolo kvočky malé domčeky občanov našej obce. Lipt. Michal patrí do Žilinského kraja, okresu Ružomberok. Od okresného mesta ja vzdialená 13 km. Na západe susedí s obcou Ivachnová, na severe, na druhej strane brehu Váhu leží Bešeňová a na južnej strane susedí s Patrizánskou Ľupčou, ktorá je vzdialená od Lipt. Michala 4 km.
Na východe je obec Vlachy. Posledné dve obce patria do okresu Lipt. Mikuláš. Rozkladá sa na kopcovitom teréne a preto i cesta miestami klesá a zas mierne stúpa. Okrem už spomínanej riečky Ľupčianky obcou preteká malý potôčik a preto je v obci viac mostov a mostíkov. Vedľa obce ide pozdĺž rieky Váhu rovná betónová autostráda. Táto vedie ponad riečku a potok a preto ponad ne sú vybudované dva kamenné mosty, stavané z kameňa privezeného z Lúčok a z bešeňovského travertínu. Cesta, možno povedať hlavná v obci, ktorá ide z cesty, smerujúcej do Partizánskej Ľupče prechádza obcou a je prerušená dvoma mostami. Jeden nad potôčkom je z kameňa, v rozpade. Nad Ľupčiankou je drevený most, ale tiež v rozpade, v r. 1957 sa plánuje jeho oprava.
Na druhú stranu Váhu sa prechádza po veľkom drevenom moste do obce Bešeňová. V obci je píla, bývalého majiteľa Petra Velčovského, dnes pod správou Robotníckeho stavebného družstva z Lipt. Mikuláša. Do tejto píly vedie cesta tiež naväzujúca na cestu do Part. Ľupče. Na tejto ceste je nad potôčkom betónový mostík so železným zábradlím a v píle nad Ľupčiankou sú dva mosty, lebo obytný dom píly leží medzi dvoma vodami. Medzi najstarších občanov v obci patrí Gustáv Matejka, narodený 6. augusta 1872 v Part. Ľupči, ktorý bol v Amerike a dnes žije zo sociálneho dôchodku, ktorý dostáva od štátu. Obyvatelia obce sú pôvodní osídlenci Michala, ale v posledných rokoch sa mnoho rodín prisťahovalo, priženili sa a vydali do rodín v Lipt. Michale. Obyvatelia sú národnosti slovenskej a československej príslušnosti. Len Peter Velčovský s manželkou sú českej národnosti. S Vlastou Púčkovou žije Ján Zaťko a je americký štátny príslušník. Pri celkovom sčítaní obyvateľov v Lipt. Michale je 260 obyvateľov, ktorí žijú v 75 rodinách a bývajú v 53 obytných domoch. Najobývanejší ja tzv. Sociálny dom, v ktorom býva päť rodín. Domky sú drevené, niektoré z pálenej hliny (tehál), kameňa a najnovšie z kvádrov, urobených zo škváry. Občania sú prevažne náboženstva rímskokatolíckeho. Pri kostole je i fara a do našej farnosti patrí i obec Ivachnová. Len rodina Jána Kenderu, Zuzana Machajová, Antalovci, Kohútovci, Ludevít Šlauka a už spomínaný Ján Zaťko sú náboženstva evanjelického.
Z náboženských zvykov sa zachovali hlavne procesie, poriadané pri Vskriesení, svätení ozimín, Božieho tela a sv. Trojice, lebo proti cintorínu stojí socha sv. Trojice. Na Nový rok sa prevádza svätenie domácností. Toho času je v obci farárom Hypolit Štrbina. Kostolníka robí Peter Kuna a na organ hrá pri nedeľných bohoslužbách Jozef Vrtich. Zo zvykov sa zachovalo chodenie s medveďom na posledné fašiangy, oblievanie dievčat vodou a parfínom na Veľkú noc. Na Nový rok chodia školské deti po vinšovaní Šťastlivého nového roku a na Štedrý večer po spievaní. Obec je spravovaná MNV (miestnym národným výborom), ktorý sa skladá z ľudí, majúcich záujem povzniesť obec z jej zaostalosti a v čo najkratšom čase vyrovnať rozdiel medzi mestom a dedinou.
Predsedom MNV je Jozef Hirschner, podpredsedom Vincent Mikušiak, tajomníkom Jozef Janči, predseda kultúrno osvetovej práci - komisie Pavol Zarevúcky,st., predseda poľnohospodárskej komisie Anton Vrtich, predseda stavebnej komisie Ján Šturek, predsedom finančno rozpočtovej komisie Ján Ižo, Jolana Jánošová má na starosti zdravotníctvo a Viktor Húska je členom MNV. Ich práca prináša pekné ovocie, keď dokázali urobiť v obci veľa dobrého, na čo si ľudia budú dlho spomínať. Podrobnejšie vyhodnotenie ich činnosti bude v samostatnej časti kroniky v r. 1956. Politický život v obci je riadený DO KSS (dedinskou organizáciou komunistickej strany Slovenska), ktorej predsedom je Ján Šturek, tajomníkom Anton Gejdoš. Že práca Strany bola dobre vedená svedčí o tom fakt, že v obci pekne pracovali aj iné organizácie, ako je SČSP (Sväz československo sovietskeho priateľstva), ČSM (Československý sväz mládeže), PO (Požiarna ochrana), Sväzarm a Výbor žien. Občania Lipt. Michala odchádzajú za prácou do najbližších miest a to do Ružomberka a Lipt. Mikuláša. Len malé množstvo obyvateľov sa zamestnáva čisto poľnohospodárstvom. Niektorí pracujú na píle Lipt. oravské píly, závod Lipt. Teplá, v Strojárňach Vlašky.
Obyvatelia sa zamestnávali väčšinou prácou okolo dreva a preto je v obci i dnes veľa drevárskych a piliarskych robotníkov, potom sú šoféri a niekoľkí administratívny pracovníci. Z remeselníkov prevádza živnosť len jeden a to Ludevít Húska, krajčír, ktorý má veľa zákazníkov z okolitých obcí pre svoju čistú a vkusnú prácu. Okrem neho sa šitím zaoberajú ženy: Hošalová, Hílová, Kenderová a Príbelská. Šijú popri svojej domácej práci, keď si nájdu kus voľného času. Béla Bubala má zariadenú zámočnícku dielňu, ktorá je nevyužitá, lebo majiteľ pracuje na píle v Lipt. Teplej. Niektorí mladí sa v poslednom čase vyučili za sústružníkov, zámočníkov a pokryvačov. Menšie stolárske práce vo forme opráv vo voľnom čase prevádza Pavol Zarevúcky,st., ktorý je zamestnancom ČSD. Hodinky opravuje Púček, Antal a Kubina. Ludevít Šlauka prevádza menšie opravy v rádioprijímačoch. Amatérskou fotografiou sa zaoberá pri svojej práci Ludevít Húska, krajčír. Kamenárom je Kapina Ján. V obci je jedna predajňa Jednota, ktorá zásobuje občanov spotrebným tovarom. Vedúcou predajne je Irena Nižníková, ktorá dochádza do Lipt. Michala každý deň z Liskovej.
Chlieb privážajú z Ružomberka v pondelok, stredu a v piatok. Predajňa je umiestnená v dome Štefana Bubalu, ktorý je vedúcim Pohostinstva. U Dominika Hurtešáka je zberňa mlieka. V obci niet úradov, len kancelária MNV, ktorá je umiestnená v nevyhovujúcom drevenom baráku. Do najbližšej železničnej stanice v Lipt. Teplej sú ľudia dopravovaní autobusom, ktorý robí spoj do Part. Ľupče. O 1/2 9 hod. odchádza autobus, premávajúci z Part. Ľupče do Lipt. Mikuláša. V tom istom čase autobus z Potoka, ktorý začal premávať len v posledných mesiacoch odchádza do Ružomberka. V obci je jednotriedna škola, ktorej riaditeľkou a učiteľkou je s. Eva Dulačková. Do školy chodí päť prvákov, traja druháci, päť treťákov, štyria štvrtáci a šesť piatakov, čiže spolu 23, slovom dvadsaťtri žiakov. Školou sú poriadané mnohé slávnosti, ktorých program je upravovaný a vedený súdr. riaditeľkou školy. K programu školy prispeje často i mládež rôznymi kultúrnymi vložkami. Do obce prichádzajú s filmom z Putovného kina raz za mesiac. Občania chodia k lekárovi Sasínkovi do Lipt. Teplej a niektorí i do Part. Ľupče k Dr. Brajerovi.
V Ľupči a v Lipt. Teplej sú zubní technici. Aj ich pomoc využívajú naši občania a takto užívajú všetky možnosti, ktoré dáva náš štát pracujúcim k zabezpečeniu ich zdravia. V obci nám chýba telefónne vedenie s príslušným zariadením hovorne. V súrnych prípadoch musia ísť k telefónu do Bešeňovej. Poštu doručuje do obce listonoš z Lipt. Teplej Bursa Valent. Radostný a bohatý je život v novoutvorenej obci Lipt. Michale. No perspektívy do budúcna sú ešte krajšie a prenikavejšie. Veľa spoločného úsilia musia vynaložiť nielen členovia MNV, ale všetci občania a až tak zasvieti aj nad nami slnko radostného zajtrajška - vytúženého socializmu na dedine.
Životopis kronikára a spolupracovníkov:
Radou MNV bol určený za kronikára Pavol Zarevúcky, ml. V obci Lipt. Michal bývam od r. 1943. Pochádzam z obce Santovka, okr. Levice, kde som sa narodil dňa 18. augusta 1933. V našej rodine stolára, neskoršie zamestnanca ČSD boli štyri deti. Triedy národnej školy som chodil v Nem. Ľupči (teraz Partizánska Ľupča), Bešeňovej, Liskovej a v Michale. Do meštianky som začal chodiť v Ružomberku a dokončil som štúdium na meštianke v Part. Ľupči. Maturoval som na gymnáziu v Ružomberku 14. júna 1952. Po štúdiách na gymnáziu som bol prijatý na Vysoké technické učení v Prahe, fakulta stojného inžinierstva. Zo zdravotných dôvodov som štúdium prerušil a začal som od 1. novembra 1952 pracovať ako učiteľ na OSŠ (osemročná stredná škola) na Hutách. Učil som v ročníkoch 6 - 8 a v býv. kurze matematiku, jazyk slovenský, biológiu, kreslenie, hudobnú výchovu a rysovanie. 4. januára 1954 som nastúpil na OSŠ v Lipt. Sielnici, kde pracujem nepretržite až dodnes. Študujem diaľkovo na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave, konzultačné stredisko Žilina v druhom ročníku, kombinácia: Výtvarná výchova - matematika. Osvetová práca ma vždy zaujímala. Nacvičujem v divadelnom súbore a aj hrám pri OB v Lipt. Sielnici. Náš súbor je prihlásený v súťaži, skupina B (krajská súťaž), kde sme predviedli dve hry. Som členom okresného spevokolu učiteľov v Lipt. Mikuláši a členom hudobnospeváckeho súboru v Lipt. Sielnici. Som členom KSS od r. 1952, členom ROH a Sokola.
Funkciu kronikára zastávam od r. 1956, tj. od založenia novej kroniky.
V mojej kronikárskej práci mi pomáha subkronikár:
Dr. Anton Miroslav Huska.
Narodený v Lipt. Michale 30. mája 1905, z rodiny Adama Húsku a matky Anny, r. Jančekovej. Otec drobný roľník a pritom drevorobotník (pltník), matka domáca. Ľudovú šesťtriednu školu slovensko - maďarskú končil v rodnej obci s veľmi dobrým prospechom. S pomocou národne cítiaceho kňaza Martina Pazúrika, dekana z Liskovej dostal sa na maďarské štátne gymnázium v Ružomberku r. 1917/1918. Od vzniku ČSR študoval na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Ružomberku od šk. r. 1918/19 - 1924/25.Gymnaziálne štúdiá i maturitu skončil so všeobecným vyznamenaním. V šk. r. 1925/26 - 1928/29 študoval na filozofickej fakulte Komenského univerzity v Bratislave odbor slovanských rečí a literatúr a slovanského národopisu. Vysokoškolské štúdiá skončil s vyznamenaním zložením skúšok pre gymnáziá (jazyk čsl. a srbochorvátsky) a prísnych skúšok doktorských. Za doktora filozofie bol vyhlásený 10. decembra 1929 s najvyššími poctami republiky Československej a pri promócii vtedajšieho prezidenta ČSR T. G. Masaryka zastupoval kancelár Dr. Schliesel, ktorý doktorandovi odovzdal symbol jeho hodnosti Zlatú reťaz a pečatný prsteň s odznakmi Komenského univerzity. Počas vysokoškolských štúdií študoval ako štipendista čsl. vlády na univerzitách v Belehrade, Sófii, Zágrebe a Ljubljani. Od 1. 1. 1930 pôsobil ako asistent filozofickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave až do r. 1936, kedy prestúpil do služieb Tlačového oddelenia Predsedníctva vlády a šéfredaktor Slovenského východu a novostí v Košiciach.
Počas asistentúry vykonal študijné cesty do Francie, severských štátov (Nórsko, Fínsko, Švédsko), Taliansko, Poľsko, Nemecko a v r. 1936 SSSR (sväz sovietskych socialistických republík). Od r. 1939/41 učil ako profesor na gymnáziu v Michalovciach. Od r. 1942 bol zamestnaný v Slovenskej tlačovej kancelárii v Bratislave a po oslobodení od 20. mája v Maďarsku do 31. dec. 1950 tlačovým a kultúrnym attašé na čsl. vyslanectve. Od 1. 1. 1951 šéfredaktor Zpravodajskej agentúry Slovenska do r. 1954. Od r. 1954 ako národopisný pracovník Povereníctva kultúry pracuje na reorganizácii Liptovského múzea v Ružomberku a súčasne robí folklórny výskum oblastí Liptova a Horehronia.
Tlačou vydal:
Daniel Z. Lauček. Tragika človeka, kňaza a básnika. Ružomberok - L. Mikuláš, 1953
Lenorská verzia slovenská a slovanská. T. Martin, 1942
Liptov v povestiach ľudu, Bratislava 1957.
Pre kroniku Lipt. Michala spracoval celú nasledujúcu časť o histórii obce.
Vznik a dejiny obce
Predhovor
Nie je náhoda, že malá obec Liptovský Michal, pol. okres Ružomberok, dostáva roku 1956 do úvodu svojej obecnej kroniky svoje vlastné dejiny. Pre pamäť a poučenie žijúcim rodákom a ešte viac pre poučenie a výchovu k vlasteneckej hrdosti budúcich generácií píše dejiny svojho rodiska, dávneho to spoločenstva drobných roľníkov a robotníkov, vďačný syn tejto obce, ktorý nezabúdajúc na ňu a jej osudy v časoch dobrých, ani zlých, spláca takto svoj mravný záväzok k tomuto rodisku, s ktorým ho spája hrdý zväzok mravného a občianskeho spoločenstva. Tento príspevok k dejinám rodnej obce je výsledkom viacročného hľadania a štúdia archívneho materiálu, ku ktorému pôvodcu ponúkli kusé poznámky, ktoré sa zachovali v pozostalostiach šľachetného vlasteneckého kňaza tejto obce, slovenského historika Štefana Nikolaja Hýroša. Poslaním tohto príspevku je: Dejinami obce prispieť k poznávaniu a obohacovaniu dejín samotného Liptova a to od najstarších čias. Preto tiež výskum dejín obce Liptovského Michala premietame až do dôb predhistorických, kedy sa naše poznávanie života na území Liptova obmedzuje iba na praveké - predhistorické vykopávky, ktoré sú neoceniteľnými dokladmi pre poznávanie pravekej kultúry.
Toľko príhovor autora.
Celý dokument si môžete stiahnuť vyššie vo formáte PDF.
Obsahuje 476 očíslovaných strán.
V Lipt. Michale, dňa 31. dec. 1956 J. Hirschner, predseda MNV
Popis obce:
Obec Lipt. Michal sa rozkladá na južnej strane vedľa nášho dravého Váhu. Zo severozápadnej strany sa vypína strážca, obor, osamelý svojou výškou, no podopretý inými, menšími vrchmi, velikáň Choč. Obcou preteká bystrá, i v lete chladná riečka Ľupčianka. Najvyššie je umiestnený malý kostolík, vedľa neho nová škola, ktorá v tomto roku odiala na seba nový šat. Škola bola prebudovaná a daná k užívaniu našim najmladším občanom. Okolo tohto kultúrneho stánku sa tisnú ako kurence okolo kvočky malé domčeky občanov našej obce. Lipt. Michal patrí do Žilinského kraja, okresu Ružomberok. Od okresného mesta ja vzdialená 13 km. Na západe susedí s obcou Ivachnová, na severe, na druhej strane brehu Váhu leží Bešeňová a na južnej strane susedí s Patrizánskou Ľupčou, ktorá je vzdialená od Lipt. Michala 4 km.
Na východe je obec Vlachy. Posledné dve obce patria do okresu Lipt. Mikuláš. Rozkladá sa na kopcovitom teréne a preto i cesta miestami klesá a zas mierne stúpa. Okrem už spomínanej riečky Ľupčianky obcou preteká malý potôčik a preto je v obci viac mostov a mostíkov. Vedľa obce ide pozdĺž rieky Váhu rovná betónová autostráda. Táto vedie ponad riečku a potok a preto ponad ne sú vybudované dva kamenné mosty, stavané z kameňa privezeného z Lúčok a z bešeňovského travertínu. Cesta, možno povedať hlavná v obci, ktorá ide z cesty, smerujúcej do Partizánskej Ľupče prechádza obcou a je prerušená dvoma mostami. Jeden nad potôčkom je z kameňa, v rozpade. Nad Ľupčiankou je drevený most, ale tiež v rozpade, v r. 1957 sa plánuje jeho oprava.
Na druhú stranu Váhu sa prechádza po veľkom drevenom moste do obce Bešeňová. V obci je píla, bývalého majiteľa Petra Velčovského, dnes pod správou Robotníckeho stavebného družstva z Lipt. Mikuláša. Do tejto píly vedie cesta tiež naväzujúca na cestu do Part. Ľupče. Na tejto ceste je nad potôčkom betónový mostík so železným zábradlím a v píle nad Ľupčiankou sú dva mosty, lebo obytný dom píly leží medzi dvoma vodami. Medzi najstarších občanov v obci patrí Gustáv Matejka, narodený 6. augusta 1872 v Part. Ľupči, ktorý bol v Amerike a dnes žije zo sociálneho dôchodku, ktorý dostáva od štátu. Obyvatelia obce sú pôvodní osídlenci Michala, ale v posledných rokoch sa mnoho rodín prisťahovalo, priženili sa a vydali do rodín v Lipt. Michale. Obyvatelia sú národnosti slovenskej a československej príslušnosti. Len Peter Velčovský s manželkou sú českej národnosti. S Vlastou Púčkovou žije Ján Zaťko a je americký štátny príslušník. Pri celkovom sčítaní obyvateľov v Lipt. Michale je 260 obyvateľov, ktorí žijú v 75 rodinách a bývajú v 53 obytných domoch. Najobývanejší ja tzv. Sociálny dom, v ktorom býva päť rodín. Domky sú drevené, niektoré z pálenej hliny (tehál), kameňa a najnovšie z kvádrov, urobených zo škváry. Občania sú prevažne náboženstva rímskokatolíckeho. Pri kostole je i fara a do našej farnosti patrí i obec Ivachnová. Len rodina Jána Kenderu, Zuzana Machajová, Antalovci, Kohútovci, Ludevít Šlauka a už spomínaný Ján Zaťko sú náboženstva evanjelického.
Z náboženských zvykov sa zachovali hlavne procesie, poriadané pri Vskriesení, svätení ozimín, Božieho tela a sv. Trojice, lebo proti cintorínu stojí socha sv. Trojice. Na Nový rok sa prevádza svätenie domácností. Toho času je v obci farárom Hypolit Štrbina. Kostolníka robí Peter Kuna a na organ hrá pri nedeľných bohoslužbách Jozef Vrtich. Zo zvykov sa zachovalo chodenie s medveďom na posledné fašiangy, oblievanie dievčat vodou a parfínom na Veľkú noc. Na Nový rok chodia školské deti po vinšovaní Šťastlivého nového roku a na Štedrý večer po spievaní. Obec je spravovaná MNV (miestnym národným výborom), ktorý sa skladá z ľudí, majúcich záujem povzniesť obec z jej zaostalosti a v čo najkratšom čase vyrovnať rozdiel medzi mestom a dedinou.
Predsedom MNV je Jozef Hirschner, podpredsedom Vincent Mikušiak, tajomníkom Jozef Janči, predseda kultúrno osvetovej práci - komisie Pavol Zarevúcky,st., predseda poľnohospodárskej komisie Anton Vrtich, predseda stavebnej komisie Ján Šturek, predsedom finančno rozpočtovej komisie Ján Ižo, Jolana Jánošová má na starosti zdravotníctvo a Viktor Húska je členom MNV. Ich práca prináša pekné ovocie, keď dokázali urobiť v obci veľa dobrého, na čo si ľudia budú dlho spomínať. Podrobnejšie vyhodnotenie ich činnosti bude v samostatnej časti kroniky v r. 1956. Politický život v obci je riadený DO KSS (dedinskou organizáciou komunistickej strany Slovenska), ktorej predsedom je Ján Šturek, tajomníkom Anton Gejdoš. Že práca Strany bola dobre vedená svedčí o tom fakt, že v obci pekne pracovali aj iné organizácie, ako je SČSP (Sväz československo sovietskeho priateľstva), ČSM (Československý sväz mládeže), PO (Požiarna ochrana), Sväzarm a Výbor žien. Občania Lipt. Michala odchádzajú za prácou do najbližších miest a to do Ružomberka a Lipt. Mikuláša. Len malé množstvo obyvateľov sa zamestnáva čisto poľnohospodárstvom. Niektorí pracujú na píle Lipt. oravské píly, závod Lipt. Teplá, v Strojárňach Vlašky.
Obyvatelia sa zamestnávali väčšinou prácou okolo dreva a preto je v obci i dnes veľa drevárskych a piliarskych robotníkov, potom sú šoféri a niekoľkí administratívny pracovníci. Z remeselníkov prevádza živnosť len jeden a to Ludevít Húska, krajčír, ktorý má veľa zákazníkov z okolitých obcí pre svoju čistú a vkusnú prácu. Okrem neho sa šitím zaoberajú ženy: Hošalová, Hílová, Kenderová a Príbelská. Šijú popri svojej domácej práci, keď si nájdu kus voľného času. Béla Bubala má zariadenú zámočnícku dielňu, ktorá je nevyužitá, lebo majiteľ pracuje na píle v Lipt. Teplej. Niektorí mladí sa v poslednom čase vyučili za sústružníkov, zámočníkov a pokryvačov. Menšie stolárske práce vo forme opráv vo voľnom čase prevádza Pavol Zarevúcky,st., ktorý je zamestnancom ČSD. Hodinky opravuje Púček, Antal a Kubina. Ludevít Šlauka prevádza menšie opravy v rádioprijímačoch. Amatérskou fotografiou sa zaoberá pri svojej práci Ludevít Húska, krajčír. Kamenárom je Kapina Ján. V obci je jedna predajňa Jednota, ktorá zásobuje občanov spotrebným tovarom. Vedúcou predajne je Irena Nižníková, ktorá dochádza do Lipt. Michala každý deň z Liskovej.
Chlieb privážajú z Ružomberka v pondelok, stredu a v piatok. Predajňa je umiestnená v dome Štefana Bubalu, ktorý je vedúcim Pohostinstva. U Dominika Hurtešáka je zberňa mlieka. V obci niet úradov, len kancelária MNV, ktorá je umiestnená v nevyhovujúcom drevenom baráku. Do najbližšej železničnej stanice v Lipt. Teplej sú ľudia dopravovaní autobusom, ktorý robí spoj do Part. Ľupče. O 1/2 9 hod. odchádza autobus, premávajúci z Part. Ľupče do Lipt. Mikuláša. V tom istom čase autobus z Potoka, ktorý začal premávať len v posledných mesiacoch odchádza do Ružomberka. V obci je jednotriedna škola, ktorej riaditeľkou a učiteľkou je s. Eva Dulačková. Do školy chodí päť prvákov, traja druháci, päť treťákov, štyria štvrtáci a šesť piatakov, čiže spolu 23, slovom dvadsaťtri žiakov. Školou sú poriadané mnohé slávnosti, ktorých program je upravovaný a vedený súdr. riaditeľkou školy. K programu školy prispeje často i mládež rôznymi kultúrnymi vložkami. Do obce prichádzajú s filmom z Putovného kina raz za mesiac. Občania chodia k lekárovi Sasínkovi do Lipt. Teplej a niektorí i do Part. Ľupče k Dr. Brajerovi.
V Ľupči a v Lipt. Teplej sú zubní technici. Aj ich pomoc využívajú naši občania a takto užívajú všetky možnosti, ktoré dáva náš štát pracujúcim k zabezpečeniu ich zdravia. V obci nám chýba telefónne vedenie s príslušným zariadením hovorne. V súrnych prípadoch musia ísť k telefónu do Bešeňovej. Poštu doručuje do obce listonoš z Lipt. Teplej Bursa Valent. Radostný a bohatý je život v novoutvorenej obci Lipt. Michale. No perspektívy do budúcna sú ešte krajšie a prenikavejšie. Veľa spoločného úsilia musia vynaložiť nielen členovia MNV, ale všetci občania a až tak zasvieti aj nad nami slnko radostného zajtrajška - vytúženého socializmu na dedine.
Životopis kronikára a spolupracovníkov:
Radou MNV bol určený za kronikára Pavol Zarevúcky, ml. V obci Lipt. Michal bývam od r. 1943. Pochádzam z obce Santovka, okr. Levice, kde som sa narodil dňa 18. augusta 1933. V našej rodine stolára, neskoršie zamestnanca ČSD boli štyri deti. Triedy národnej školy som chodil v Nem. Ľupči (teraz Partizánska Ľupča), Bešeňovej, Liskovej a v Michale. Do meštianky som začal chodiť v Ružomberku a dokončil som štúdium na meštianke v Part. Ľupči. Maturoval som na gymnáziu v Ružomberku 14. júna 1952. Po štúdiách na gymnáziu som bol prijatý na Vysoké technické učení v Prahe, fakulta stojného inžinierstva. Zo zdravotných dôvodov som štúdium prerušil a začal som od 1. novembra 1952 pracovať ako učiteľ na OSŠ (osemročná stredná škola) na Hutách. Učil som v ročníkoch 6 - 8 a v býv. kurze matematiku, jazyk slovenský, biológiu, kreslenie, hudobnú výchovu a rysovanie. 4. januára 1954 som nastúpil na OSŠ v Lipt. Sielnici, kde pracujem nepretržite až dodnes. Študujem diaľkovo na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave, konzultačné stredisko Žilina v druhom ročníku, kombinácia: Výtvarná výchova - matematika. Osvetová práca ma vždy zaujímala. Nacvičujem v divadelnom súbore a aj hrám pri OB v Lipt. Sielnici. Náš súbor je prihlásený v súťaži, skupina B (krajská súťaž), kde sme predviedli dve hry. Som členom okresného spevokolu učiteľov v Lipt. Mikuláši a členom hudobnospeváckeho súboru v Lipt. Sielnici. Som členom KSS od r. 1952, členom ROH a Sokola.
Funkciu kronikára zastávam od r. 1956, tj. od založenia novej kroniky.
V mojej kronikárskej práci mi pomáha subkronikár:
Dr. Anton Miroslav Huska.
Narodený v Lipt. Michale 30. mája 1905, z rodiny Adama Húsku a matky Anny, r. Jančekovej. Otec drobný roľník a pritom drevorobotník (pltník), matka domáca. Ľudovú šesťtriednu školu slovensko - maďarskú končil v rodnej obci s veľmi dobrým prospechom. S pomocou národne cítiaceho kňaza Martina Pazúrika, dekana z Liskovej dostal sa na maďarské štátne gymnázium v Ružomberku r. 1917/1918. Od vzniku ČSR študoval na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Ružomberku od šk. r. 1918/19 - 1924/25.Gymnaziálne štúdiá i maturitu skončil so všeobecným vyznamenaním. V šk. r. 1925/26 - 1928/29 študoval na filozofickej fakulte Komenského univerzity v Bratislave odbor slovanských rečí a literatúr a slovanského národopisu. Vysokoškolské štúdiá skončil s vyznamenaním zložením skúšok pre gymnáziá (jazyk čsl. a srbochorvátsky) a prísnych skúšok doktorských. Za doktora filozofie bol vyhlásený 10. decembra 1929 s najvyššími poctami republiky Československej a pri promócii vtedajšieho prezidenta ČSR T. G. Masaryka zastupoval kancelár Dr. Schliesel, ktorý doktorandovi odovzdal symbol jeho hodnosti Zlatú reťaz a pečatný prsteň s odznakmi Komenského univerzity. Počas vysokoškolských štúdií študoval ako štipendista čsl. vlády na univerzitách v Belehrade, Sófii, Zágrebe a Ljubljani. Od 1. 1. 1930 pôsobil ako asistent filozofickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave až do r. 1936, kedy prestúpil do služieb Tlačového oddelenia Predsedníctva vlády a šéfredaktor Slovenského východu a novostí v Košiciach.
Počas asistentúry vykonal študijné cesty do Francie, severských štátov (Nórsko, Fínsko, Švédsko), Taliansko, Poľsko, Nemecko a v r. 1936 SSSR (sväz sovietskych socialistických republík). Od r. 1939/41 učil ako profesor na gymnáziu v Michalovciach. Od r. 1942 bol zamestnaný v Slovenskej tlačovej kancelárii v Bratislave a po oslobodení od 20. mája v Maďarsku do 31. dec. 1950 tlačovým a kultúrnym attašé na čsl. vyslanectve. Od 1. 1. 1951 šéfredaktor Zpravodajskej agentúry Slovenska do r. 1954. Od r. 1954 ako národopisný pracovník Povereníctva kultúry pracuje na reorganizácii Liptovského múzea v Ružomberku a súčasne robí folklórny výskum oblastí Liptova a Horehronia.
Tlačou vydal:
Daniel Z. Lauček. Tragika človeka, kňaza a básnika. Ružomberok - L. Mikuláš, 1953
Lenorská verzia slovenská a slovanská. T. Martin, 1942
Liptov v povestiach ľudu, Bratislava 1957.
Pre kroniku Lipt. Michala spracoval celú nasledujúcu časť o histórii obce.
Vznik a dejiny obce
Predhovor
Nie je náhoda, že malá obec Liptovský Michal, pol. okres Ružomberok, dostáva roku 1956 do úvodu svojej obecnej kroniky svoje vlastné dejiny. Pre pamäť a poučenie žijúcim rodákom a ešte viac pre poučenie a výchovu k vlasteneckej hrdosti budúcich generácií píše dejiny svojho rodiska, dávneho to spoločenstva drobných roľníkov a robotníkov, vďačný syn tejto obce, ktorý nezabúdajúc na ňu a jej osudy v časoch dobrých, ani zlých, spláca takto svoj mravný záväzok k tomuto rodisku, s ktorým ho spája hrdý zväzok mravného a občianskeho spoločenstva. Tento príspevok k dejinám rodnej obce je výsledkom viacročného hľadania a štúdia archívneho materiálu, ku ktorému pôvodcu ponúkli kusé poznámky, ktoré sa zachovali v pozostalostiach šľachetného vlasteneckého kňaza tejto obce, slovenského historika Štefana Nikolaja Hýroša. Poslaním tohto príspevku je: Dejinami obce prispieť k poznávaniu a obohacovaniu dejín samotného Liptova a to od najstarších čias. Preto tiež výskum dejín obce Liptovského Michala premietame až do dôb predhistorických, kedy sa naše poznávanie života na území Liptova obmedzuje iba na praveké - predhistorické vykopávky, ktoré sú neoceniteľnými dokladmi pre poznávanie pravekej kultúry.
Toľko príhovor autora.
