Rýchle a stabilné internetové pripojenie v obci realizuje spoločnosť Wi-Telecom.
Viac informácii nájdete na
www.wi-telecom.sk
www.wi-telecom.sk
Geodetické práce vo vašom okolí realizujú firmy:
Viac informácii nájdete na
www.geometricky-plan.sk
www.geometricky-plan.sk
tel : 0911 148 346
Viac informácii nájdete na
www.geodeticca.sk
Viac informácii nájdete na
www.geodeticca.sk
Miroslav Anton Huska (1905 - 1975)
Keď sme si koncom mája 1975, niekoľko dní pred vedeckou konferenciou o poslaní národopisnej vedy v socialistickej spoločnosti, pripomínali v Martine sedemdesiate narodeniny Miroslava A. Husku, netušili sme, že sa tak skoro, už 23. decembra toho istého roku, navždy uzavrie jeho celoživotné dielo. Tvorivé plány, ktoré rozvíjal na tomto zasadnutí, už nestihol realizovať. Znemožnila mu to zákerná choroba, ktorá ho nemilosrdne pripútala na nemocničné lôžko, kde mu nielen obrazne, ale aj v skutočnosti vyrvala pero z rúk, keď písal úvodné slová k svojej ďalšej monografii o folklórnej tvorbe slovenských pltníkov. PhDr. Miroslav A. Huska, spočiatku gymnaziálny profesor, neskôr úspešný novinár a redaktor, potom horlivý osvetový a muzeálny pracovník, nakoniec plodný autor štylizovaných povestí a bájí a po celý svoj život dobre pripravený a rozhľadený etnograf a folklorista, sa narodil 30. mája 1905 v známej pltníckej dedine v Liptovskom Michale. Už od útleho detstva ako najmladší z desiatich detí mal možnosť zblízka poznávať krušný život i početné zážitky svojich rodákov. Na brehu Váhu sa zoznamoval nielen s krásami tamojšej prírody, ale aj s tvrdou prácou pltníkov, keď na plavisku zbíjali plte a keď sa púšťali po vrkoči rieky do neznámych diaľav, plných rozličných nástrah a nebezpečenstiev. Raz mali podobu vodných vírov, kamenných prahov, skalných útesov, mostných pilierov a vážskych mlynov, inokedy vodníkov a víl, ktoré boli najčastejšou témou rozprávania pltníkov i celej ich folklórnej tradície.
V takomto prostredí M. A. Huska vyrastal a zaiste toto prostredie rozhodlo, že po skončení gymnázia odchádza do Bratislavy a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študuje slavistiku a národopis. Po skončení ako štipendista počúval prednášky aj v Belehrade, Záhrebe a Ľubľani, 4 mesiace študijné strávil v Krakove a neskôr 6 mesiacov aj v Sofii. To boli jeho tovarišské roky, v ktorých sa sformoval jeho vzťah ku kultúre ľudu, k jej širokému historicko-sociálnemu skúmaniu a začleneniu do konkrétneho času a priestoru.
Spočiatku sa zameriaval na slavistiku. Zo slavistiky mu vyšlo niekoľko pozoruhodných štúdií, napr. ”Paralely v živej tradícii slovenskej a slovanskej” (Sborník MS, 8, 1929, s.117-125), ”Slovanská konfesia Daniela Z. Laučeka” (Myscelanea. Sborník A. Pražákovi, Bratislava 1929, s.11-114), ”Daniel Záboj Lauček” (Liptovský Mikuláš 1935) atď., pričom ďalšie svoje príspevky z tejto problematiky uverejnil aj v zahraničí. Za práce v slavistike bola mu roku 1933 udelená cena Národopisného odboru MS. Široký rozhľad v slavistickom zameraní najlepšie uplatnil v príspevku ”Medzislovanské paralely lenorského cyklu. Komparatívna látkovedná štúdia” (Národopisný zborník 4, 1943, s. 193-261), ktorej závery doteraz nestratili svoju vedeckú platnosť.
Najväčší rozvoj vedeckovýskumnej a publikačnej činnosti M. A. Husku nastáva po 2. sv. vojne, keď ako pracovník Liptovského múzea v Ružomberku, neskôr Národopisného ústavu SAV a nakoniec Slovenského národného múzea v Martine cieľavedome sa začal koncentrovať na rodný Liptov, ktorý sa mu stal základným objektom vedeckého poznávania, spôsobu života a kultúry slovenského ľudu v minulosti. V tomto období mu vychádzajú početné popularizačné články i odborné štúdie z najrozličnejších úsekov ľudovej kultúry, z ktorých viaceré zostávajú cenným prameňom faktografických údajov k ďalšiemu bádaniu. Šírku i hĺbku jeho vedeckovýskumných a publikačných záujmov, sústredenú predovšetkým na rodný Liptov, najlepšie osvetlíme, ak aspoň základné z nich uvedieme v stručnom výpočte.
V prvom rade ho zaujalo pestovanie a ľudové spracovanie ľanu v Liptove (Tvorivosť, 1, 1955, s. 49-58, 74-79), na ktoré nepriamo nadväzujú príspevky ”K dejinám vývoja modrotlače v Liptove” (Tvorivosť, 1, 1955, s. 31-44) a ”Príspevok k dejinám farbiarstva v Liptove (Vlastivedný zborník Žilinského kraja, 1, 1958, s. 64-68). Do tohto okruhu príspevkov môžeme zaradiť aj článok ”Po stopách najstarších výrobkov slovenského ľudu (Ľudová tvorivosť 5, 1955, s. 94--95).
Ďalším takýmto úsekom bolo ľudové liečenie. Popularizačne túto problematiku publikoval v časopise Rybárpoľský textilák (8, 1956, č. 26, 27, 28 a 30) a odborne pod názvom ”Staré formy ľudového liečenia v Liptove” (Vlastivedný sborník Žilinského kraja, 2, 1956, s. 76--82).
Nemalú pozornosť venoval aj iným úsekom života ľudu v minulosti. Máme tu na mysli jeho príspevky ”Historické a folklórne doklady k lapačkám a verbovačke na Slovensku” (Slovenský národopis, 6, 1958, s. 567-590), ”Ordálie a čarodejnícke procesy v našom kraji za feudalizmu” (Vlastivedný sborník Žilinského kraja, 2, 1959, s. 48--64) a ”Príspevok k otázkam viery nášho ľudu” (Vlastivedný sborník Považia, 4, 1961, s. 66--85), ktoré v istom zmysle uzatvoril prácou ”Korene a vývin náboženských obradov” (Banská Bystrica 1961).
Je pochopiteľné, že M. A. Huska ako školený folklorista si nemohol nevšímať problematiku folklórnej tvorby a zvykoslovia ľudu. Najpozoruhodnejšie v tomto smere sú jeho príspevky ”Slovenské pltnícke zvykoslovie a folklór” (Slovenský národopis, 3, 1955, s. 316--352), ”Folklór a zvyky v Pamätnej knihe obce Dovalovo” (Slovenský národopis, 4, 1956, s. 500--509), ”Dva varianty betlehemských hier v Liptove” (Slovenský národopis, 5, 1957, s. 174--190) a popularizačne zameraný článok ”Jar vo zvykosloví nášho ľudu” /Krásy Slovenska, 36, 1959, s. 112--116).
No spomenutými úsekmi sa široký záber jeho záujmov nevyčerpáva. Mnoho cenných historických i národopisných údajov o živote a kultúre ľudu v Liptove nachádzame aj v príspevkoch ”Z najstarších protokolov Nemeckej Ľupče” (Slovenský národopis, 5, 1957, s. 543--545), ”Z národopisných zbierok Liptovského múzea v Ružomberku”, ”Baníctvo, rybárstvo, včelárstvo” (Slovenský národopis, 6, 1958, s. 506--528), ”Tradície ľudového lapania vlkov v Liptove” (Vlastivedný sborník Považia, 7, 1965, s. 130--159) i v monografickej štúdii ”Malé Borové, Veľké Borové a Huty” (Vlastivedný sborník Považia, 9, 1968, s. 82--112).
Napriek tomuto širokému prístupu možno však zistiť, že najväčšiu bádateľskú pozornosť M. A. Huska venoval trom úsekom, v ktorých nielenže dosiahol najvýraznejšie úspechy, ale ktoré tvoria akoby vyvrcholenie jeho publikačnej činnosti i celoživotného diela.
Na prvom mieste sú to ľudové rozprávania, ktoré spracúval do štylizovanej podoby a publikoval vo viacerých samostatných prácach. Sú to knihy: ”Jánošík a víly” (Bratislava 1959), ”Liptovské povesti” (Banská Bystrica 1965), ”Biela plť na Váhu” (Bratislava 1966), ”Tri zlaté tulipány”, ”Slovenské banícke povesti ” (Bratislava 1970), ”Skalný hrad na Kriváni. Povesti o slovenských hradoch” (Bratislava 1972), ”Slovenské báje” (Bratislava 1973), ”Tatranský zlatý jeleň” (Bratislava 1974). Autor nimi vykonal kus záslužnej výchovnej práce, lebo mládeži ukázal hodnoty, ktoré skrýva slovesná tvorba nášho ľudu.
Druhým takýmto okruhom bolo liptovské murárstvo, ktoré po menších prípravných prácach vydal vo forme samostatnej historicko-národopisnej monografie pod názvom ”Liptovskí murári” (Liptovský Mikuláš 1968). M. A. Huska v tejto monografii predstavil jedno z veľmi výrazných a pre Liptov typických tradičných zamestnaní ľudu, ktoré malo význam nielen regionálny, veď murári z dedín horného Liptova sa posielali na výstavbe mnohých miest a historicko-kultúrnych pamiatok v minulosti i v súčasnosti.
A tretím bolo nesporne pltníctvo. Materiály k dejinám pltníctva zbieral od prvých rokov svojej národopisnej vedeckovýskumnej činnosti. Okrem spomenutej štúdie o pltníckom zvykosloví a folklóre zozbierané údaje sčasti publikoval v menších príspevkoch, napr. ”Slovenskí pltníci” (Dějepis a zeměpis ve škole, 3, 1960--1961, s. 92, 94), ”Plťová osobná doprava” /Krásy Slovenska, 43, 1966, s. 86- -88), ”Podmienky vzniku pltníctva na Slovensku” (Vlastivedný zborník Považia, 8, 1966, s. 36--59), a nakoniec celú problematiku uzavrel historicko-národopisnou monografiou ”Slovenskí pltníci. Život, práca a kultúra slovenských pltníkov” (Martin 1972). Posmrtne mu v rámci Hviezdoslavovej knižnice vychádza Ďalšia samostatná práca o folklórnej tvorbe slovenských pltníkov.
Pravda, ani týmito spomenutými okruhmi sa publikačná činnosť Miroslava A. Husku nekončí. Lebo nemôžeme nespomenúť, že hneď v prvom roku po druhej svetovej vojne vydáva prácu o partizánskych piesňach, pričom sa k tejto problematike znovu vrátil pred 30. výročím Slovenského národného povstania niekoľkými popularizačnými článkami (napr. V Matičnom čítaní, 3, 1970, č. 18 i v Matičnom čítaní, 5, 1972, č. 17), ako aj dlhšou štúdiou ”Slovenské národné povstanie v ústnej slovesnosti nášho ľudu” (Vlastivedný zborník MS, 2, 1974).
Vedeckovýskumná a publikačná činnosť Miroslava A. Husku vychádza z rodného Liptova, no svojím záberom, rozsahom i významom prerastala regionálny rámec, lebo riešila veľmi často otázky genézy, historického vývinu i zaradenia skúmaného javu z hľadiska celkovej štruktúry ľudovej kultúry.
Pracovný a záujmový okruh M. A. Husku bol mimoriadne široký, no zároveň aj podnetný tým, že ako máloktorý národopisný pracovník usiloval sa o komplexný pohľad na ľudovú kultúru. V početných štúdiách i monografiách sa mu podarilo zozbierať a širokej čitateľskej verejnosti sprístupniť najpozoruhodnejšie javy zo života a kultúry ľudu. K nim sa budeme musieť neustále vracať nielen kvôli poučeniu a poznatkom, ale aj kvôli podnetom, myšlienkam, ktorými uzatváral svoje analýzy a zdôrazňoval potrebu čo najvšestrannejšieho štúdia skúmaného javu.
V týchto myšlienkach v skutočnosti spočíva význam jeho rozsiahleho celoživotného diela, ktoré naďalej zostaáva živou súčasťou nášho dneška. Lebo bez podrobnej znalosti života práce a kultúry ľudu nemôžeme vyvodzovať správne teoretické závery, ani ukázať ozajstné hodnoty, ktoré ľud vytvoril a ktorými pracujúci človek prispel do národnej i socialistickej kultúry.
Napísal PhDr. Adam Pranda, CSc. (Obzor Gemera 3, 1976, str. 113 - 114).
V takomto prostredí M. A. Huska vyrastal a zaiste toto prostredie rozhodlo, že po skončení gymnázia odchádza do Bratislavy a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študuje slavistiku a národopis. Po skončení ako štipendista počúval prednášky aj v Belehrade, Záhrebe a Ľubľani, 4 mesiace študijné strávil v Krakove a neskôr 6 mesiacov aj v Sofii. To boli jeho tovarišské roky, v ktorých sa sformoval jeho vzťah ku kultúre ľudu, k jej širokému historicko-sociálnemu skúmaniu a začleneniu do konkrétneho času a priestoru.
Spočiatku sa zameriaval na slavistiku. Zo slavistiky mu vyšlo niekoľko pozoruhodných štúdií, napr. ”Paralely v živej tradícii slovenskej a slovanskej” (Sborník MS, 8, 1929, s.117-125), ”Slovanská konfesia Daniela Z. Laučeka” (Myscelanea. Sborník A. Pražákovi, Bratislava 1929, s.11-114), ”Daniel Záboj Lauček” (Liptovský Mikuláš 1935) atď., pričom ďalšie svoje príspevky z tejto problematiky uverejnil aj v zahraničí. Za práce v slavistike bola mu roku 1933 udelená cena Národopisného odboru MS. Široký rozhľad v slavistickom zameraní najlepšie uplatnil v príspevku ”Medzislovanské paralely lenorského cyklu. Komparatívna látkovedná štúdia” (Národopisný zborník 4, 1943, s. 193-261), ktorej závery doteraz nestratili svoju vedeckú platnosť.
Najväčší rozvoj vedeckovýskumnej a publikačnej činnosti M. A. Husku nastáva po 2. sv. vojne, keď ako pracovník Liptovského múzea v Ružomberku, neskôr Národopisného ústavu SAV a nakoniec Slovenského národného múzea v Martine cieľavedome sa začal koncentrovať na rodný Liptov, ktorý sa mu stal základným objektom vedeckého poznávania, spôsobu života a kultúry slovenského ľudu v minulosti. V tomto období mu vychádzajú početné popularizačné články i odborné štúdie z najrozličnejších úsekov ľudovej kultúry, z ktorých viaceré zostávajú cenným prameňom faktografických údajov k ďalšiemu bádaniu. Šírku i hĺbku jeho vedeckovýskumných a publikačných záujmov, sústredenú predovšetkým na rodný Liptov, najlepšie osvetlíme, ak aspoň základné z nich uvedieme v stručnom výpočte.
V prvom rade ho zaujalo pestovanie a ľudové spracovanie ľanu v Liptove (Tvorivosť, 1, 1955, s. 49-58, 74-79), na ktoré nepriamo nadväzujú príspevky ”K dejinám vývoja modrotlače v Liptove” (Tvorivosť, 1, 1955, s. 31-44) a ”Príspevok k dejinám farbiarstva v Liptove (Vlastivedný zborník Žilinského kraja, 1, 1958, s. 64-68). Do tohto okruhu príspevkov môžeme zaradiť aj článok ”Po stopách najstarších výrobkov slovenského ľudu (Ľudová tvorivosť 5, 1955, s. 94--95).
Ďalším takýmto úsekom bolo ľudové liečenie. Popularizačne túto problematiku publikoval v časopise Rybárpoľský textilák (8, 1956, č. 26, 27, 28 a 30) a odborne pod názvom ”Staré formy ľudového liečenia v Liptove” (Vlastivedný sborník Žilinského kraja, 2, 1956, s. 76--82).
Nemalú pozornosť venoval aj iným úsekom života ľudu v minulosti. Máme tu na mysli jeho príspevky ”Historické a folklórne doklady k lapačkám a verbovačke na Slovensku” (Slovenský národopis, 6, 1958, s. 567-590), ”Ordálie a čarodejnícke procesy v našom kraji za feudalizmu” (Vlastivedný sborník Žilinského kraja, 2, 1959, s. 48--64) a ”Príspevok k otázkam viery nášho ľudu” (Vlastivedný sborník Považia, 4, 1961, s. 66--85), ktoré v istom zmysle uzatvoril prácou ”Korene a vývin náboženských obradov” (Banská Bystrica 1961).
Je pochopiteľné, že M. A. Huska ako školený folklorista si nemohol nevšímať problematiku folklórnej tvorby a zvykoslovia ľudu. Najpozoruhodnejšie v tomto smere sú jeho príspevky ”Slovenské pltnícke zvykoslovie a folklór” (Slovenský národopis, 3, 1955, s. 316--352), ”Folklór a zvyky v Pamätnej knihe obce Dovalovo” (Slovenský národopis, 4, 1956, s. 500--509), ”Dva varianty betlehemských hier v Liptove” (Slovenský národopis, 5, 1957, s. 174--190) a popularizačne zameraný článok ”Jar vo zvykosloví nášho ľudu” /Krásy Slovenska, 36, 1959, s. 112--116).
No spomenutými úsekmi sa široký záber jeho záujmov nevyčerpáva. Mnoho cenných historických i národopisných údajov o živote a kultúre ľudu v Liptove nachádzame aj v príspevkoch ”Z najstarších protokolov Nemeckej Ľupče” (Slovenský národopis, 5, 1957, s. 543--545), ”Z národopisných zbierok Liptovského múzea v Ružomberku”, ”Baníctvo, rybárstvo, včelárstvo” (Slovenský národopis, 6, 1958, s. 506--528), ”Tradície ľudového lapania vlkov v Liptove” (Vlastivedný sborník Považia, 7, 1965, s. 130--159) i v monografickej štúdii ”Malé Borové, Veľké Borové a Huty” (Vlastivedný sborník Považia, 9, 1968, s. 82--112).
Napriek tomuto širokému prístupu možno však zistiť, že najväčšiu bádateľskú pozornosť M. A. Huska venoval trom úsekom, v ktorých nielenže dosiahol najvýraznejšie úspechy, ale ktoré tvoria akoby vyvrcholenie jeho publikačnej činnosti i celoživotného diela.
Na prvom mieste sú to ľudové rozprávania, ktoré spracúval do štylizovanej podoby a publikoval vo viacerých samostatných prácach. Sú to knihy: ”Jánošík a víly” (Bratislava 1959), ”Liptovské povesti” (Banská Bystrica 1965), ”Biela plť na Váhu” (Bratislava 1966), ”Tri zlaté tulipány”, ”Slovenské banícke povesti ” (Bratislava 1970), ”Skalný hrad na Kriváni. Povesti o slovenských hradoch” (Bratislava 1972), ”Slovenské báje” (Bratislava 1973), ”Tatranský zlatý jeleň” (Bratislava 1974). Autor nimi vykonal kus záslužnej výchovnej práce, lebo mládeži ukázal hodnoty, ktoré skrýva slovesná tvorba nášho ľudu.
Druhým takýmto okruhom bolo liptovské murárstvo, ktoré po menších prípravných prácach vydal vo forme samostatnej historicko-národopisnej monografie pod názvom ”Liptovskí murári” (Liptovský Mikuláš 1968). M. A. Huska v tejto monografii predstavil jedno z veľmi výrazných a pre Liptov typických tradičných zamestnaní ľudu, ktoré malo význam nielen regionálny, veď murári z dedín horného Liptova sa posielali na výstavbe mnohých miest a historicko-kultúrnych pamiatok v minulosti i v súčasnosti.
A tretím bolo nesporne pltníctvo. Materiály k dejinám pltníctva zbieral od prvých rokov svojej národopisnej vedeckovýskumnej činnosti. Okrem spomenutej štúdie o pltníckom zvykosloví a folklóre zozbierané údaje sčasti publikoval v menších príspevkoch, napr. ”Slovenskí pltníci” (Dějepis a zeměpis ve škole, 3, 1960--1961, s. 92, 94), ”Plťová osobná doprava” /Krásy Slovenska, 43, 1966, s. 86- -88), ”Podmienky vzniku pltníctva na Slovensku” (Vlastivedný zborník Považia, 8, 1966, s. 36--59), a nakoniec celú problematiku uzavrel historicko-národopisnou monografiou ”Slovenskí pltníci. Život, práca a kultúra slovenských pltníkov” (Martin 1972). Posmrtne mu v rámci Hviezdoslavovej knižnice vychádza Ďalšia samostatná práca o folklórnej tvorbe slovenských pltníkov.
Pravda, ani týmito spomenutými okruhmi sa publikačná činnosť Miroslava A. Husku nekončí. Lebo nemôžeme nespomenúť, že hneď v prvom roku po druhej svetovej vojne vydáva prácu o partizánskych piesňach, pričom sa k tejto problematike znovu vrátil pred 30. výročím Slovenského národného povstania niekoľkými popularizačnými článkami (napr. V Matičnom čítaní, 3, 1970, č. 18 i v Matičnom čítaní, 5, 1972, č. 17), ako aj dlhšou štúdiou ”Slovenské národné povstanie v ústnej slovesnosti nášho ľudu” (Vlastivedný zborník MS, 2, 1974).
Vedeckovýskumná a publikačná činnosť Miroslava A. Husku vychádza z rodného Liptova, no svojím záberom, rozsahom i významom prerastala regionálny rámec, lebo riešila veľmi často otázky genézy, historického vývinu i zaradenia skúmaného javu z hľadiska celkovej štruktúry ľudovej kultúry.
Pracovný a záujmový okruh M. A. Husku bol mimoriadne široký, no zároveň aj podnetný tým, že ako máloktorý národopisný pracovník usiloval sa o komplexný pohľad na ľudovú kultúru. V početných štúdiách i monografiách sa mu podarilo zozbierať a širokej čitateľskej verejnosti sprístupniť najpozoruhodnejšie javy zo života a kultúry ľudu. K nim sa budeme musieť neustále vracať nielen kvôli poučeniu a poznatkom, ale aj kvôli podnetom, myšlienkam, ktorými uzatváral svoje analýzy a zdôrazňoval potrebu čo najvšestrannejšieho štúdia skúmaného javu.
V týchto myšlienkach v skutočnosti spočíva význam jeho rozsiahleho celoživotného diela, ktoré naďalej zostaáva živou súčasťou nášho dneška. Lebo bez podrobnej znalosti života práce a kultúry ľudu nemôžeme vyvodzovať správne teoretické závery, ani ukázať ozajstné hodnoty, ktoré ľud vytvoril a ktorými pracujúci človek prispel do národnej i socialistickej kultúry.
Napísal PhDr. Adam Pranda, CSc. (Obzor Gemera 3, 1976, str. 113 - 114).
